Bude slovenská politická scéna počas roku 2017 stabilizovaná alebo ju čakajú nejaké výraznejšie zmeny?
Predpovedať politický vývoj na rok dopredu je ako predpovedať počasie na rok dopredu. Viem povedať, že bude jar, leto, jeseň, zima. Čo sa odvíja medziiným od náklonu zemskej osi a obehu Zeme okolo Slnka. V politike takúto „zákonitosť“ v roku 2017 máme iba jednu – voľby do VÚC. Takže by som si dovolil nepredpovedať, iba tipovať. Výraznejšie zmeny na základe dnešných poznatkov nepredpokladám. Pokiaľ medzi ne nerátame prípadné výmeny ministrov a pod. Všetko to, samozrejme, môže zmeniť to, čomu hovoríme „vis maior“. V politike to môže byť nejaká kauza, nechcem hovoriť o úmrtiach, teroristických útokoch a pod.
Ktoré politické subjekty u nás čaká v nasledujúcich 12 mesiacoch vzostup a ktoré naopak pád?
Tu platí, čo som už napísal. Na základe dnešných informácií viem povedať iba to, že ĽS NS má potenciál rastu, SaS si môže udržať pozíciu lídra pravice. Čo sa týka Smeru, sledujeme preklápanie stratégie a agendy do konzervatívneho priestoru, čo môže mať zaujímavé následky pre KDH, OĽaNO a SNS. Sme rodina by som sem nerátal vzhľadom na trochu inú štruktúru voličov.
Udrží sa vládna koalícia pohromade alebo ju čakajú otrasy?
Závisí to aj od vývoja, ktorý som naznačil v predchádzajúcej odpovedi. Najmä od toho, či sa bude SNS cítiť ohrozená Smerom. Samozrejme, v každej koalícii môžeme predpokladať „miniotrasy“, ktoré sú nevyhnutné. Pokiaľ by sa objavila nová výrazná korupčná kauza alebo by vyvstala nutnosť výmeny koaličného ministra, napr. pre neschopnosť a pod., viem si predstaviť silnejšie otrasy. Toto sme už na Slovensku zažili, takže by sa nestalo nič nové.
Bude opozícia pokračovať v snahe hľadať koaličné kauzy a môže nájsť takú, ktorá ohrozí stabilitu vládnej trojky? Hrozia nám predčasné voľby?
Bude. Dokonca si myslím, že to bude hlavnou náplňou opozičnej činnosti, keďže opozícia nemá iné zbrane a možnosti. Či však budú predčasné voľby, je veľmi ťažké hovoriť. Dnes tomu nič nenasvedčuje.
Objaví sa alebo vznikne v nadchádzajúcom roku u nás nový politický subjekt, ktorý zamieša rozloženie síl na politickej scéne?
Nové subjekty sa už objavujú. Nakoľko však zamiešajú politickú scénu, je neznáme. Čo je známe, je fakt, že cítime istú „dieru“ v politickom spektre od stredu doprava a v konzervatívnom priestore. Ten do istej miery obsadzuje Sme rodina, OĽaNO, KDH, ale ani jedna z týchto strán zatiaľ nemá výrazný preferenčný náskok. Pokiaľ sa do tohto priestoru dostane aj Smer, šance nových strán v ňom sú veľmi obmedzené.
Udrží si Robert Fico pozíciu premiéra?
Nič nenasvedčuje, že by sa to malo zmeniť. Pokiaľ bude chcieť, tak áno.
Môže prísť Igor Matovič o poslanecký mandát?
Teoretický áno, prakticky by to bol začiatok veľkého problému. Najmä preto, lebo porušenie pravidiel, o ktoré v jeho prípade ide, presahuje na dve volebné obdobia. Vznikol by tak precedens a I. Matovič by mohol oprávnene žiadať, aby sa spätne prešetrili aj iné podobné prípady a na základe precedensu by mohol žiadať pre iných poslancov rovnaký postih. Čo je už stav hraničiaci s anarchiou.
Bude opozícia schopná zjednotiť sa alebo bude pokračovať jej ďalšie rozdeľovanie a rozkoly?
Požiadavka po „jednotnej“ opozícii je vo svojej podstate veľmi diskutabilná. Svoje opodstatnenie mala v časoch vlád Vladimíra Mečiara, treba si však uvedomiť, že politická scéna bola vtedy viac-menej bipolárna, navyše chýbalo také výrazné delenie strán na konzervatívne a liberálne ako dnes. Samozrejme, ad hoc sú situácie, keď opozícia má byť jednotná – napr. odvolávanie člena vlády pre korupčné kauzy a pod. Žiadať však od opozície inštitucionalizáciu „jednoty“ je nezmysel. Už len preto, lebo parlamentná opozícia je niečo, čo je z vynútenia – sú to strany, ktoré sa nedostali do vlády. Asi by sme teda ťažko očakávali, aby sa „spájala“ ĽS NS a komunisti – ak by boli v parlamente. V menej extrémnych prípadoch to vidíme aj dnes. Oprávnenou požiadavkou je existencia relevantných opozičných strán, schopných vytvoriť možnú alternatívu. Prípadné spájanie sa je potom otázkou možných povolebných koaličných rokovaní.
Zvýši Kotlebova ĽS Naše Slovensko aj v nasledujúcom roku svoje preferencie a vplyv alebo ho začne naopak strácať?
Závisí to od viacerých faktorov. Pokiaľ niektoré strany preberú časť agendy ĽS NS, zmenšia tým jej potenciál rastu. Ide o agendu euroskepticizmu a na Slovensku aj o korupciu a rómsku problematiku.
Ktoré vonkajšie faktory môžu mať vplyv na politickú situáciu u nás?
Vzhľadom na „veľkosť“ našej krajiny je to najmä vývoj v EÚ. V tomto kontexte potom Nemecko a Francúzsko. Hoci – stabilitou EÚ môžu výrazne zatriasť už aj voľby v Holandsku. Donedávna bolo snahou Slovenska kopírovať Nemecko. Toto sa do istej miery zmenilo pri imigračnej kríze, keď sa Robert Fico postavil proti plánom Nemecka (kvóty, atď…) spolu s Orbánom a novou poľskou premiérkou Szydlovou. Odhliadnuc od vnútropolitických káuz, je to niečo, za čo si Robert Fico najmä od konzervatívnejšej časti elektorátu zaslúžil uznanie. Dnes predpokladáme, že EÚ sa tento rok bude meniť. Aj pod vplyvom novej americkej administratívy, ktorá, ako sa zdá, posunie USA viac k izolacionizmu a presmeruje jeho záujmy na riešenie problémov najmä s Čínou a Iránom. Podobne, viac „izolacionizmu“ môžeme očakávať v niektorých krajinách EÚ. Alebo, ak chcete – „menej Bruselu“. Nakoniec, tento trend sa začal brexitom. Či sa nám to páči, alebo nie, všetky tieto udalosti budú mať na našu krajinu bezprostredný vplyv.
Zvýši sa riziko terorizmu aj na náš región? Bude nám niečo hroziť?
Pre teroristov sme úplne nezaujímavá krajina. Ak to preženiem, „terorista autobusár“ by na Slovensku asi ani nenašiel dostatočne vysokú koncentráciu ľudí na malom priestore, aby sa mu „oplatilo“ ukradnúť autobus a riskovať. Slovensko nikdy nebolo lídrom invázie do nejakej moslimskej krajiny ani cieľovou stanicou imigrantov. Samozrejme, aj toto však treba brať s rezervou. Aj na Slovensku existujú možné ciele, ktoré by mohli byť terčom útokov, ako napr. jadrové elektrárne alebo Gabčíkovo. Miera ohrozenia je však rozhodne menšia, ako napr. vo Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku a pod.
Aká bude ekonomická situácia Slovenska v roku 2017?
Okrem ekonomických faktorov to bude závisieť aj od politických. Možné riziká som už spomenul. Pokiaľ sa v Holandsku a vo Francúzsku po voľbách dostanú k moci euroskeptici, bude mať, samozrejme, problém aj Slovensko, keďže reálne možno očakávať „reštrukturalizáciu“ EÚ. Takéto procesy vždy so sebou prinášajú turbulencie, ktoré následne majú dôsledky aj na ekonomiku. Ako malý a „závislý“ ekonomický hráč nemá totiž Slovensko páky, aby tieto procesy vo väčšej miere ovplyvňovalo.
Zmení sa sociálna situácia v našej spoločnosti k lepšiemu alebo bude hroziť sociálne napätie? Ak, tak prečo a v ktorých oblastiach?
To závisí aj od toho, čo som naznačil v predchádzajúcej odpovedi. Dlhodobo však kandidátmi na „explóziu“ sú zdravotníctvo a školstvo. Pokiaľ plánované vládne opatrenia nebudú mať rýchly efekt, s istotou sa dajú očakávať štrajky a zvyšovanie sociálneho napätia a všeobecnej nespokojnosti spoločnosti – toto sa týka najmä zdravotníctva. Či to bude tento rok, alebo budúci, je ťažké predpovedať. Zatiaľ ešte stále má vláda v rukách páky, aby takýto trend zvrátila.
Prídu k nám nové investície a naopak, hrozí odchod niektorého veľkého zamestnávateľa zo Slovenska?
Toto je príliš zložitá a špekulatívna otázka. Časť odpovede je už popísaná – závisí to aj od vývoja v EÚ. Navyše, existuje niečo, ako „prirodzená migrácia“ firiem, ktoré vyhľadávajú lacné pracovné sily. Tak sa môže stať, že firmy, ktoré sa na Slovensku etablovali pre lacnú pracovnú silu, sa môžu presunúť napr. do Rumunska, na Ukrajinu a pod.
Aký bude svet po nástupe DonaldaTrumpa do funkcie prezidenta USA? Zmení sa rozloženie síl vo svete?
Stále si myslím, že v porovnaní s tým, ak by sa prezidentkou stala Hillary Clintonová, tak do istej miery bezpečnejší. Hovorím to najmä preto, lebo Trumpova protikandidátka sa netajila zámerom zaviesť nad Sýriou bezletovú zónu. Čo by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenalo priamu konfrontáciu s Ruskom. Na druhej strane, netreba vnímať Rusko ako „spiaceho dobráka“ – medveďa Mišu. Podobne ako USA aj Rusko je štát s imperiálnymi zámermi a záujmami. K tomuto treba prirátať aj porušenie tzv. Kissingerovho plánu z Malty, ktorý verbálne odsúhlasili vtedy už zvolený, ale ešte neinaugurovaný prezident George Bush st. a Michail Gorbačov. (Pozn. autora: Na Malte v decembri 1989 neboli podpísané žiadne dohody, viac-menej išlo údajne o neoficiálne ukončenie studenej vojny.
Tzv. Kissingerov plán navrhoval zastavenie rozširovania NATO vo východnom Nemecku výmenou za nezasahovanie ZSSR v bývalých štátoch východného bloku. USA dnes tvrdia, že tento Kissingerov plán je prekonaný.) Zmenia sa teda hrozby a presmerujú. V pobaltských krajinách sa určite zvýši pocit ohrozenia Ruskom, konfrontačnejší tón môžeme čakať medzi USA a Čínou, a USA a Iránom. Určite sa zlepšia vzťahy medzi USA a Izraelom, ktoré sa za Obamovej administratívy dostali na bod mrazu. Zaujímavé bude sledovať vývoj v Sýrii, dá sa však predpokladať, že USA už nebudú trvať na okamžitom zosadení Bašára Asada.
Radšej nepredpokladajme, že sa podarí definitívne zlikvidovať Islamský štát, ktorý preukazuje prekvapujúcu odolnosť. Naopak, s jeho vojenským potláčaním môžeme očakávať nárast terorizmu. Keď by som to mal uzavrieť – svet sa možno vyhol väčšej konfrontácii veľmocí, nevyhne sa však nárastu terorizmu a konfrontácii v iných častiach sveta. Zatiaľ azda iba diplomatických.
Bude rok 2017 pre Slovákov lepší ako rok predošlý?
Mám obavu, že budeme radi, ak bude taký ako rok 2016.
Autor: Jozef Hübel
