Šéf rezortu Ján Richter (Smer-SD) avizuje zvyšovanie viacerých príspevkov. Polepšiť by si mali matky na materskej, ale aj ľudia, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnutých. “Moja osobná vízia je taká, aby sme v priebehu tohto volebného obdobia minimálne raz ešte riešili otázku rodičovského príspevku. Ideálne by bolo aj dvakrát,” uviedol v rozhovore pre TASR minister. O koľko presne by mohol ešte vzrásť, však dopredu hovoriť nechcel. “Vždy to záleží od možností, ktoré štátny rozpočet dovoľuje. Zvýšenie by však plus-mínus mohlo byť aspoň také, aké je aktuálne od 1. januára 2017,” vyčíslil Richter.
Od mája 2017 vzrastie rodičovský príspevok o približne 10 eur. “To je moja predstava. Prognóza Inštitútu finančnej politiky je taká, že by sa mal valorizačný mechanizmus opätovne vrátiť o dva roky a inflácia by mala byť 2-%. Od toho sa odvíja veľmi veľa ďalších príspevkov. Súhlasím, že je veľký skok medzi materskou a rodičovským príspevkom. Potrebujeme ho postupne vyrovnávať,” skonštatoval Richter.
Zvyšovať by sa mal naďalej aj príspevok na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutých (ŤZP). “U tohto príspevku je nevyhnutné pokračovať vo zvyšovaní. Ide o 33.000 až 35.000 opatrovateľov. Plus sú však aj opatrovatelia v prípade, ak sa stará dôchodca o dôchodcu. Pri týchto sme dlhšie nedvíhali príspevok. Moja predstava je taká, že aj tam by sme ho mali zdvihnúť. V tomto roku by som chcel pripraviť legislatívu,” avizuje Richter. Zákon by mohol nadobudnúť účinnosť od roku 2018. “Moja predstava je do konca tohto volebného obdobia dosiahnuť stav, aby príjem opatrovateľov bol na úrovni čistého príjmu minimálnej mzdy. Najmä pokiaľ sa stará o ŤZP príbuzný v produktívnom veku. Je to fyzicky aj psychicky mimoriadne náročné poslanie, pri ktorom zväčša nie je šanca na privyrobenie si,” uviedol Richter.
Ministerstvo sa chce zamerať aj na oblasť sociálnych služieb. Výdavky na túto oblasť pritom každoročne rastú. Len od roku 2012 sa podľa Richtera zvýšili trojnásobne. Vyčíslil, že kým v roku 2012 náklady na ne dosahovali 30 miliónov eur, v roku 2015 už stáli 90 miliónov eur. “Nie je žiadna rozpočtová položka, ktorá by tak rapídne narástla ako sociálne služby. Vrátane 90 miliónov eur bude potrebné minimálne ďalších 100 miliónov eur. Takže celkovo sa náklady na sociálne služby môžu pohybovať až do výšky 200 miliónov eur,” vyčíslil Richter. Táto oblasť by sa podľa neho mohla dofinancovať z úspor, ktoré štát získal napríklad vďaka prijatým opatreniam v oblasti hmotnej núdze.
Dávky v hmotnej núdzi sa vyplácali pre 187.000 poberateľov. Dnes si ich musia ľudia odpracovať v rámci povinnej aktivácie, získali pracovné návyky a dnes sa vyplácajú 95.000. Skoro polovica sa zamestnala, časť prestala systém zneužívať, a to je veľmi veľká úspora nákladov z hľadiska štátneho rozpočtu, preto si myslím, že tieto usporené prostriedky môžeme použiť na takýto účel,” povedal Richter. Tiež pripomenul, že stúpa aj počet zamestnaných. “Tým pádom aj výber jednotlivých odvodov a daní, či už do sociálneho alebo zdravotného systému je vyšší. Benefituje z toho aj štát, to znamená, že tu vidím reálne predpoklady pre to, aby sa navýšené prostriedky vedeli premietnuť aj do takých kategórií, ako sú sociálne služby,” tvrdí Richter.
