Práve skončený rok priniesol niekoľko prevratných a pre mnohých nečakaných zmien. Predovšetkým ide o brexit, ktorý zaskočil európskych štátnikov, a víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách, aj keď miliardára ešte na začiatku primárok považovali za outsidera. Aké udalosti vo svete a u nás považujete za zlomové vy?
Myslím, že zlomový na týchto udalostiach je predovšetkým fakt, že sa ľudia vo voľbách nesprávali podľa prieskumov verejnej mienky ani podľa želania väčšiny médií a tzv. elít. To poukazuje na to, že na jednej strane si elity nedokážu vo svojej odtrhnosti od reálneho života uvedomiť, že mienka ľudí je odlišná od toho, čo sa im vnucuje, a tiež na skutočnosť, že ľudia sú jednostranným pôsobením médií, politickou korektnosťou unavení a naopak dospievajú, aj vďaka možnosti porovnávať skutočnosti, k opačným názorom.
Podľa výberu Trumpových spolupracovníkov je už možné usudzovať, kam budú záujmy americkej administratívy smerovať. Už oznámili, že sa ministrom zahraničia stane Rex Tillerson, označovaný ako “proruský”. Čo to bude znamenať pre Európu?
V prvom rade je ešte predčasné hodnotiť skutočné činy Trumpa ako prezidenta. To, čo sa zvyčajne použije v kampani, ešte nemusí znamenať, že bude presadzovať v praxi. Naviac je potrebné si uvedomiť, ako o tom píše napríklad G. Friedman, že ani americký prezident nie je všemocný a potrebuje podporu Kongresu, a preto postoj USA voči svetu v tomto okamihu závisí skôr od želaní Kongresu ako prezidenta. Veľa záleží na pozícii, ktorú si Trump dokáže vybojovať u Američanov. Ak sa stane obľúbeným prezidentom, bude aj viac podporovaný poslancami a senátormi, ktorým bude záležať, z dôvodov ich možného opätovného zvolenia, na verejnej mienke. Tým viac potom bude môcť presadzovať svoje zámery.
Fakt je, že svet by si zaslúžil aspoň postupné zníženie napätia, ktoré je vyvolané najmä rozpormi medzi Ruskou federáciou a USA. Ak Trump dokáže presadiť pragmatický prístup k Rusku, ako to zatiaľ avizuje, môže dôjsť k ukončeniu eskalácie silných slov a činov z oboch strán. Prezident USA bude aj naďalej presadzovať záujmy USA, ale už nemusí tak dôrazne trvať na výnimočnosti a vedúcej úlohe Spojených štátov vo svete, na myšlienke unipolárneho sveta a môže nájsť styčné body pre spoluprácu s Ruskom. Viedlo by to napokon aj k posilneniu obchodných vzťahov nielen s Ruskou federáciou. Zatiaľ oznámené nominácie členov kabinetu naznačujú, že nejde o žiadnych ´jastrabov´, ale naopak o prakticky a pragmaticky založených ľudí. Podobný postup by mohol skutočne viesť k aspoň čiastočnému urovnaniu vzťahov, obmedzeniu možnej vojenskej konfrontácie a napnutiu úsilia na spoločné riešenie hlavných bezpečnostných problémov, predovšetkým terorizmu, ale aj nedostatok zdrojov potravín, jedla, vody atď.
Európa sa k takému vývoju napriek všetkým siláckym výkrikom niektorých jej, zdá sa, často od reality odtrhnutých predstaviteľov, podľa mňa rada pripojí. Veď napríklad spoločný postup USA a Ruska v otázke migrácie, boja proti islamskému fundamentalizmu je pre ňu životne dôležitý.
Experti predpovedajú, že z Trumpovho víťazstva sa rozhodne neraduje Ukrajina, ktorú nový americký prezident hodí cez palubu a prestane ju podporovať. Čo sa teda stane s Ukrajinou? Ako to ovplyvní situáciu okolo Krymu a na východe Ukrajiny?
Situácia na Ukrajine je ukážkou fiaska politiky EÚ a niektorých jej predstaviteľov v snahe pripojiť túto krajinu k Západu. Podcenili sa hlavné snahy nových “predstaviteľov” štátu, ktoré zrejme nespočívali v oblasti zvýšenia blahobytu Ukrajincov, ale v získaní moci a všetkých výhod z nej plynúcich. Korupcia, hlavný udávaný dôvod “Majdanu”, kvitne ďalej, ľuďom sa lepšie nedarí, Ukrajina je čiernou dierou na peniaze a krajina je v podstate v občianskej vojne. Ak Trump a jeho ľudia budú počúvať aj hlasy niektorých amerických predstaviteľov, ktorí pragmaticky hodnotia pokusy o zapojenie Ukrajiny napr. do NATO ako provokáciu voči Rusku, potom opäť pri rozumnej dohode s Ruskou federáciou môže dôjsť k upokojeniu situácie. Pravdou je, že nebudú v tomto prípade naplnené ambície súčasnej ukrajinskej vlády.
Ukrajinskí vojaci s národnou vlajkou sedia vo vojenskom vozidle, ktoré prechádza ulicami Severodonecka, v Luhanskom regióne na východe Ukrajiny. Zdroj: TASR
Aké sú podľa vás najväčšie nebezpečenstvá pre svetovú bezpečnosť? Očakávate ukončenie niektorých konfliktov? A nerysujú sa niekde konflikty nové?
Skutočne bude veľmi záležať na novej americkej administratíve. V pozitívnom prípade môže dôjsť k upokojeniu situácie na Ukrajine, voľbám v Sýrii, hoci nikde nie je povedané, že prezident Asad ostane prezidentom, spoločnému postupu proti Islamskému štátu, k obmedzeniu migračných vĺn a v neposlednom rade k obmedzeniu zbrojenia na všetkých stranách. Spoločný postup veľmocí si zaslúži aj Afrika. Ak by súčasná situácia pokračovala, potom sa skutočne musíme obávať narastajúcej eskalácie napätia s nejasnou a zrejme veľmi negatívnou prognózou vývoja.
Na druhej strane asi dlho bude pokračovať boj s islamskými teroristami nielen na Strednom východe, ale aj inde vo svete. Vzrastú nové hrozby pri postupnom narastaní nedostatkov zdrojov pitnej vody a ďalšie. Pokiaľ nedôjde k dohodám s Čínou, môže ďalej eskalovať situácia v Juhočínskom mori.
Veľkou témou práve skončeného roka sa stal tzv. boj s dezinformáciami, fake news, ruská propaganda atď. Je dezinformačná kampaň, ktorá sa dnes hojne využíva na všetkých stranách, skutočne taká nebezpečná?
Konfrontačná politika a jej nástroje sú rovnaké na oboch stranách. Záleží na každom, aby si dokázal urobiť úsudok sám. V dnešných časoch internetu to nie je nijako nemožné. Súdny človek dokáže rozlišovať medzi skutočnými “fake webmi” a zdrojmi prinášajúcimi skutočné informácie. Niekedy sú však za dezinformačné správy vydávané aj tie pravdivé. Hojne sa používa slovo “populizmus” – až to niekedy zaváňa tým, že toto slovo môže nahrádzať aj slová “mienka väčšiny”.
A ide bojovníkom proti dezinformáciám skutočne o úprimnú snahu vykoreniť propagandu, ktorá ovplyvňuje postoje verejnosti? Môžu tieto snahy skutočne niečo docieliť?
Pokiaľ ide o boj proti skutočným dezinformáciám, potom musí byť vedený predovšetkým pravdivo, pragmaticky a neideologicky. Žiadna informácia nie je len čierna alebo biela. Bohužiaľ, zástanca jednej farby sa nutne dopúšťa aspoň čiastočnej alebo dokonca úplnej dezinformácie. Navyše “jednofarební” musia nutne strácať podporu pre svoje tvrdenia. Jednofarebná propaganda je skôr na škodu. Klišé Za všetkým je Putin, už ľudí príliš nepresvedčí.
Akým spôsobom môžeme porovnať tohtoročnú preukázanú činnosť ruských informačných agentúr, ako je Sputnik alebo Russia Today, ktoré pôsobia a ovplyvňujú verejnú mienku na Západe, a naopak činnosť organizácií spadajúcich do portfólia miliardára Sorosa a podobných ďalších neziskoviek, ktoré naopak vyvíjajú činnosť skôr na Východe?
Jeden za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať. Zase je to o farbách.
Čo je podľa vás teraz najväčším nebezpečenstvom pre Európsku úniu? Migrácia, voličská podpora politikov, ako je Le Penová, Wilders a ďalší, ktorí EÚ kritizujú a spochybňujú zmysel jej existencie? Čo podľa vás EÚ čaká? Prežije alebo skončí?
Najväčším nebezpečenstvom pre EÚ je predovšetkým ona sama. Konkrétne jej vrcholní predstavitelia, ktorí dopúšťajú nielen také chyby, ako je migračný príval, ale aj drobné pochybenia vo forme rôznych reštriktívnych, nariaďujúcich opatrení, ktoré ľudia považujú často za hlúpe a zbytočné. Naopak niektoré životné riziká, napríklad v otázkach bezpečnosti Európy, sa riešia pomaly, bezkoncepčne a bez podstatných výsledkov.
Snaha o vytvorenie akýchsi Spojených európskych štátov po vzore USA je podľa mňa odsúdená ku krachu a zbytočne ohrozuje celistvosť a jednotu EÚ. Neviem si v historicky, kultúrne, geograficky a iných podmienkach úplne odlišných od vzniku Spojených štátov predstaviť vytvorenie niečoho takého. Tieto chyby a snahy potom vedú k negatívnym dôsledkom a pri ich kumulácii môžu viesť aj k rozpadu EÚ. Dúfam, že v budúcnosti dôjde k reforme, ktorá zaistí spoluprácu vo vnútri Európy a spoločný postup štátov Európy pri riešení svetových problémov.
- Reklama -
