Vy sa pýtate, oni odpovedajú. Profil politika na Parlamentných listoch slúži na spájanie poslanca a občana. K slovu sa tentoraz dostal poslanec Smeru Dušan Jarjabek, ktorý si našiel čas a odpovedal našim čitateľom. Prinášame vám jeho odpovede na otázky voličov.
Nevidí dôvod na predčasné voľby
Čitateľa Vendelína zaujímalo, či Dušan Jarjabek ako človek znalý pomerov, má informácie, že budú predčasné parlamentné voľby. „O predčasných voľbách stále počúvam od tých, ktorí ešte žiadne voľby vyhrať nedokázali. Ak sa nestane niečo mimoriadne, nevidím dôvod, prečo by sa mali konať,“ odpovedal Jarjabek.
Preferencie Smeru stagnujú, je to normálne
Ďalšia otázka smerovala na prepad preferencií politickej strany Smer-SD. Jarjabek tvrdí, že prieskumy vždy bral s rezervou. „Rád hovorím, že ak oslovíte s rovnakou otázkou rovnaký počet respondentov na Ventúrskej ulici a na Hlavnej stanici, dostanete dva protikladné výsledky.“ Priznal však stagnáciu preferencií sociálnych demokratov, čo je však obvyklé pre preferencie koaličných strán v prvom polčase funkčného obdobia. „Pretože krátko po voľbách sa prijímajú tie menej populárne opatrenia, ktoré opozícia môže do sýtosti kritizovať, a tak si získavať hlasy nestálych voličov. Ja som presvedčený, že do volieb sa nám podarí ľudí opäť presvedčiť, že Smer reprezentuje politickú silu, ktorej na ľuďoch záleží a chce robiť všetko pre to, aby sa im žilo lepšie. A že naše preferencie v tom kľúčovom volebnom okamihu budú výrazne vyššie, ako sú dnes v rozličných hypotetických anketách.“
O RTVS a koncesionárskych poplatkoch
Jarjabek je aj predsedom Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Zrejme aj preto dostal otázku, či nemá pocit, že slovenské médiá – najmä tie, za ktoré si platíme – sú „vymývačmi“ mozgov?
Smerák zdôraznil, že RTVS je verejnoprávnou inštitúciou, ktorú platíme predovšetkým cez poplatok za verejnú službu. Ambíciou konkrétneho vedenia by podľa neho malo byť, aby program ako celok napĺňal kritériá služby verejnosti a „a nie službičkovania tomu či onomu ‚veľkému hráčovi‘“. K tejto otázke dodal, že o pol roka sa končí funkčné obdobie súčasného vrcholového manažmentu RTVS. „Bude teda príležitosť urobiť si dôkladný odpočet, čo sa mu z plánov prezentovaných pri jeho výbere podarilo naplniť a kde sú rezervy. A na základe takejto analýzy sa rozhodnúť o budúcom smerovaní našej verejnoprávnej inštitúcie.“
Otázka podobného charakteru smerovala na „trojuholník“ Fico – Danko – Maďarič v otázke koncesionárskych poplatkov a RTVS ako takej. Je známe, že minister kultúry Marek Maďarič si dlhodobo nielen v tejto veci nevie „sadnúť“ s lídrom SNS Andrejom Dankom. „Že inak hodnotí vysielanie RTVS pán premiér, pán minister kultúry a pán predseda parlamentu je podľa mňa celkom normálne,“ myslí si Jarjabek a čitateľovi odpovedá, že ani on nemá úplne rovnaký názor ako jeho stará mama či susedove vnúčatká. „Pán minister kultúry už pred voľbami upozorňoval, že financovanie médií verejnej služby bude treba riešiť a táto úloha sa dostala aj do vládneho programu. Ministerstvo navrhlo riešenie a na základe toto návrhu sa rozprúdila diskusia, či RTVS plní, alebo do akej miery plní, funkcie verejnej služby,“ poukázal skúsený politik na kontext diskusie.
Cirkev vstupuje do života celej spoločnosti
Padla aj otázka mimo aktuálneho diania, súvisiacia skôr s celospoločenskou diskusiou. Nášho čitateľa zaujímalo, aký názor má poslanec na odluku cirkvi od štátu. Jarjabek začal s tým, že keby bola odpoveď na otázku ľahká a jednoduchá, nehľadali by ju odborníci už štvrťstoročia.
„Iste si spomínate, že na novembrových námestiach patrila požiadavka odluky cirkvi od štátu medzi základné ciele protestujúcich. Opätovne záujem o ňu vyvolali cirkevné reštitúcie majetku v 90. rokoch a potom podpísanie tzv. Vatikánskej zmluvy a paralelne zmluvy štátu s nekatolíckymi cirkvami,“ vysvetľuje Jarjabek a pridá svoj vlastný názor: „Ja si myslím, že cirkev okrem vlastných náboženských prejavov vstupuje aj do života celej spoločnosti, teda plní aj mnohé funkcie významnej spoločenskej organizácie – spomeňme oblasť školstva, zdravotníctva, práce s mládežou, a podobne. Teda tváriť sa, že ide o nejaký ‚spolok záhradkárov‘, ktorý nech si inkasuje členské príspevky a nech si robí, čo chce, skrátka nejde. Myslím si, že dnes sú všetky cirkvi od štátu nezávislé, pokiaľ ide o ich náboženskú pôsobnosť či organizačnú a administratívnu slobodu. Štát dnes prispieva na časť platov duchovných jednotlivých uznaných cirkví a na prácu charity a diakónií. Nie som osobne presvedčený, že by do dosiahnutého vyváženého vzťahu bolo potrebné za každú cenu dnes vstupovať diskusiou o odluke cirkví od štátu,“ zakončil Dušan Jarjabek.
