Kauza Bašternák
Spoločnosť Ladislava Bašternáka (BL-202) kúpila pred štyrmi rokmi sedem bytov v bratislavskom bytovom komplexe Five Star Residence, za ktorým je firma iného kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera. Bašternákova firma tvrdila, že byty stáli 12 miliónov eur a za to si vypýtala od štátu vratku DPH v sume dva milióny eur. Kriminálny úrad finančnej správy už na počiatku hovoril o premrštenej sume (reálne sa mala suma bytov pohybovať len na úrovni 1,5 milióna eur), vyšetrovanie však uviazlo na mŕtvom bode.
Bašternákova spoločnosť vlastní aj bytový komplex Bonaparte. V ňom si prenajíma byt okrem iných predseda vlády Robert Fico, v luxusnom bratislavskom komplexe býval aj exminister financií a dopravy Ján Počiatek, takisto politik Smeru.
Opozícia žiadala pre kauzu Bašternák hlavu ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý podľa nej zastavil vyšetrovanie podozrivých vratiek. Práve polícia, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, totiž nereflektovala na zistenia finančnej správy. Vyšetrovateľka pôvodne zamietla trestné stíhanie. Polícia sa začala prípadom zaoberať opätovne až tento rok po medializovaných informáciách týždenníka Trend a Denníka N.
Prepojenie medzi Bašternákom a Kaliňákom vidí opozícia aj vo firme B. A. Haus. Bašternák bol v jej predstavenstve, pričom firma vlastnila nehnuteľnosť v rovnakom dome, kde býva Kaliňák. Bašternáka neskôr nahradil v predstavenstve B. A. Haus advokát a Kaliňákov známy Marek Turčan, ktorý v minulosti s ministrom vnútra spolupracoval.
Predražené slovenské predsedníctvo?
Všeobecne sa hodnotí slovenské predsedníctvo v Rade EÚ ako úspešné. Jeho čiernou škvrnou sú zistenia, s ktorými prišla bývalá zamestnankyňa rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí Zuzana Hlávková. Tvrdí, že galavečer, na ktorom sa predstavovalo logo slovenského predsedníctva, bol predražený. Profitovať z neho mali ľudia blízki Smeru.
Ministerstvo vďaka povolenej výnimke (presadil ju poslanec Smeru Maroš Kondrót v roku 2014) pridelilo organizáciu na spomenuté podujatie len na základe prieskumu trhu, nie štandardne prostredníctvom verejného obstarávania. Víťazom sa stala Agentúra Evka, ktorá podľa Hlávkovej vedela o svojom víťazstve dopredu. Scenár podujatia pripomínal program slávnostného snemu Smeru v decembri 2015. Najsilnejšia vládna strana všetky obvinenia odmietla. Galavečer mal stáť 200 000 eur s DPH, zatiaľ čo za samotné logo štát zaplatil navrhovateľovi o 40-násobne nižšiu sumu, 4 500 eur.
Hlávkovej podozrenia potvrdil aj ďalší bývalý zamestnanec ministerstva zahraničia Pavol Szalai.
Špinavé protislovenské prostitútky
V súvislosti s vyhláseniami Zuzany Hlávkovej a údajným šafárením na ministerstve zahraničia použil premiér Robert Fico ostrý slovník na novinárov, pričom jeho vyjadrenia citovali známe zahraničné médiá.
Fico označil výpovede Hlávkovej za „jedna baba povedala“, hovoril o cielenom útoku na slovenské predsedníctvo a niektorých novinárov nazval špinavými protislovenskými prostitútkami. „Nie je možné, aby ste na dennej báze klamali a poškodzovali slovenské predsedníctvo. Nemám nič proti tomu, ak nám idete po krku, ale vy neinformujete, vy bojujete s touto vládou,“ zareagoval Fico na tlačovke, ktorá mala vyvrátiť Hlávkovej podozrenia, a následne opustil miestnosť.
Rokovací poriadok a Nicholsonovej počítanie
V parlamente vzbudili najväčšie vášne novela zákona o rokovacom poriadku, s ktorou prišiel predseda NR SR Andrej Danko, a otvorenie schôdze podpredsedníčky parlamentu Lucie Nicholsonovej na základe vizuálneho spočítania prítomných poslancov.
Novela rokovacieho poriadku obmedzila čas vystúpení poslancov v rozprave (20 minút – písomné prihlásenie a prípadne ďalších 10 minút ústne prihlásenie). Rovnaké obmedzenia patria pre podpredsedov parlamentu a členov vlády; výnimkou je, ak bude člen vlády čeliť svojmu odvolávaniu. Takisto bude zakázané používať videá či používať transparenty. Koalícia schválila nový „rokovák“ napriek prezidentovmu vetu, ktorý navrhol neschváliť zákon ako celok. Opozícia avizovala podanie sťažnosti na Ústavný súd SR, pričom zákon označila za náhubkový.
Ešte v lete došlo v parlamente ku kurióznemu momentu. Vládna väčšina obštrukciou blokovala schôdze o odvolávaní ministra vnútra Kaliňáka a premiéra Fica pre kauzu Bašternák. Lenže urobila chybu. Počas neprítomnosti predsedu parlamentu Danka a podpredsedov parlamentu Bugára a Glváča umožnil jediný koaličný podpredseda prítomný na rokovaní Andrej Hrnčiar viesť schôdzu opozičnej podpredsedníčke Lucii Nicholsonovej (SaS).
Tá oznámila, že v sále je prítomný dostatočný počet 82 poslancov a otvorila schôdzu o odvolávaní Fica, ktorú koaliční poslanci predtým blokovali tým, že sa neprezentovali, a teda národná rada nebola uznášaniaschopná. Nicholsonová svoj počin vysvetľovala tak, že rokovací poriadok jej explicitne neprikazuje, ako má zistiť prítomnosť poslancov v sále. Opierala sa pritom o prezenčnú listinu, na ktorej bol podpísaný dostatočný počet zákonodarcov. Hrnčiar reagoval, že on jediný má poverenie od Danka viesť schôdzu – argumentoval papierom, kde bolo písomné poverenie od šéfa parlamentu. Napokon ukončil schôdzu, poslancom vypli mikrofóny i hlasovacie zariadenia. Koalícia hovorila o pokuse o štátny puč a chvíľu chcela Nicholsonovú zbaviť funkcie podpredsedníčky parlamentu. Napokon sa k takémuto kroku neodhodlala.
Problémy lídrov
Prakticky všetkým lídrom parlamentných strán sa v priebehu roka nevyhli väčšie či menšie výčitky. Predsedu Smeru a premiéra v jednej osobe Roberta Fica opozícia kritizovala, že sa nevysťahuje z Bašternákovho bytu i za to, že neodvolá ministra vnútra Kaliňáka. Richardovi Sulíkovi, lídrovi SaS, sa zas ušla kritika, že uprednostnil ďalšie pôsobenie v europarlamente pred bytím v národnej rade, navyše, niektoré média sa snažia ďalej živiť jeho „konflikt“ s teológom a publicistom Michalom Havranom o jeho fašistickom výroku na adresu Sulíka. Lídrovi národniarov Andrejovi Dankovi vyčítajú oponenti údajne predraženú večeru počas stretnutia šéfov národných parlamentov na Bratislavskom hrade. Okrem posmeškov na jeho občasné slovné brepty, vďaka čomu si Danko vyslúžil prezývku „generátor náhodných slov“, sa na konci roka objavili informácie aktivistu Ivana Katrinca o údajnom fyzickom ataku Danka na svoju priateľku. Žiadne relevantné dôkazy sa však dodnes neobjavili.
Na Igora Matoviča vytiahol premiér Fico mesiac pred marcovými parlamentnými voľbami, že podnik Regionpress previedol v roku 2008 na Pavla Vandáka preto, aby sa vyhol daňovej kontrole, čím prepral štyri milióny eur. Už počas súčasného volebného obdobia mal Matovič v parlamente kontroverzný prejav, v ktorom prirovnal praktiky predsedu parlamentu Danka k dianiu v koncentračných táboroch počas Hitlerovej éry. Na šéfa Sme rodina Borisa Kollára zas vytiahli dokumenty, ktoré ho majú spájať s mafiou. V roku 2016 sa skončila politická kariéra Radoslava Procházku, z nádejného gazdu pravice sa stal exposlanec a neúspešný kandidát na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. Marianovi Kotlebovi z ĽS NS okrem kontroverzných výrokov v parlamente vyčítali, že pri kampani obišiel transparentný účet a špekulovalo sa aj o tom, z akých financií je dotovaná jeho strana. Líder NOVA Daniel Lipšic sa vzdal mandátu po tom, ako zrazil v Bratislave chodca, ktorý svojim zraneniam v nemocnici podľahol. Predseda najsilnejšej neparlamentnej strany KDH Alojz Hlina sa snažil konsolidovať vlastné hnutie, pričom často riešil aj odpor zvnútra strany, keď prvýkrát sa mu nepodarilo presadiť zmenu stanov kresťanských demokratov.
