Je v Čechách skutočne ohrozená demokracia tandemom Babiš – Zeman a stane sa krajina satelitom Ruska alebo Číny? Alebo nie je demokracia práve ohrozená zasahovaním Bruselu, Berlína a Washingtonu?
Súhlasím s tézou, že demokracia v Čechách je skutočne ohrozená. Nie však tandemom Babiš – Zeman ani možnosťou zmeny nášho bezpečnostného a politického ukotvenia na Západe smerom do Moskvy či Pekingu. Demokraciu v celom západnom svete ohrozujú sily, ktoré popierajú všetky demokratické princípy, ku ktorým sa v posledných viac ako dvoch storočiach naša civilizácia priklonila – rovnosť občanov pred zákonom, slobodné šírenie informácií, slobodu prejavu, férové voľby a rešpektovanie ich výsledkov. Toto nebezpečenstvo nie je priamo spojené so žiadnym štátom. Ide o globálnu ideológiu. Ako ukázali protesty v USA po zvolení Donalda Trumpa, scenár farebných revolúcií, ktoré chlapci a dievčatá z mimovládok financovaných Georgeom Sorosom rozvíjajú už druhé desaťročie, je možné použiť v každej krajine a po každých voľbách.
Prestal platiť onen starý vtip o tom, prečo nemôže vypuknúť farebná revolúcia v USA. Pretože tam nie je americká ambasáda. A náhle sme videli udalosti kopírované z nespočetných úspešných aj neúspešných „farebných“ pokusov o puč za posledných 12 rokov: spochybňovanie výsledkov volieb, prepočítavanie hlasov, ovplyvňovanie voliteľov dezinformáciami (a možno aj podplácaním a vydieraním), násilné demonštrácie v uliciach, rozdúchavanie rasizmu. Dokonca aj na červené karty došlo, údajne to je český vynález.
A aké veci považujete za kľúčové v zahraničí?
Brexit, zvolenie Donalda Trumpa a nerušené pokračovanie migračnej krízy po celý tento rok.
Pokiaľ ide o Trumpa, mnohé sa začína vyjasňovať. Už je známe, že sa ministrom zahraničia stane Rex Tillerson, označovaný za proruského. Je napríklad proti sankciám. Čo všetko môže Trumpova vláda priniesť svetu? Skončí sa svet, aký sme doteraz poznali, ako niektorí tvrdia?
Nie, len sa zmení americká zahraničná a bezpečnostná politika. Jej ťažisko sa presunie do Pacifiku, Atlantik, teda EÚ, bude hrať až druhé husle. Preto dôjde k urovnaniu vzťahov s Ruskou federáciou. Trochu mi to pripomína Nixonovu a Kissingerovu „pingpongovú diplomaciu“. Vtedy sa USA snažili postaviť proti sebe Čínu a Sovietsky zväz, čo sa podarilo. Dnes sa o to zrejme Donald Trump pokúsi v opačnom garde. Logiku to má.
Dočkáme sa tak výraznej „ruskej stopy“ v politike budúceho prezidenta Donalda Trumpa?
Áno, ak je môj odhad správny, americký prezident sa pokúsi vytvoriť čosi ako protičínsku nátlakovú alianciu, kde vedľa Japonska a Južnej Kórey by chcel mať aj Ruskú federáciu.
Putin sa na Trumpovo „panovanie“ iste náležite pripravuje, a hoci ruská ekonomická situácia je stále krízová, popularita šéfa Kremľa stúpa do rekordných výšin. Čo čaká Európu? Majú sa menšie štáty obávať, že budú obeťou „novej“ Ameriky a skončia v ruskej sfére vplyvu, ako varujú mnohé komentáre?
Tak ďaleko určite americko-ruská aproximácia nepôjde, aj z hľadiska ruskej doktríny zostaneme „vzdialeným zahraničím“, sme pevne ukotvení na Západe.
Experti predpovedajú, že z Trumpovho víťazstva sa rozhodne neraduje Ukrajina, ktorú nový americký prezident hodil cez palubu a prestane ju podporovať, ako to je teraz. Teda čo sa stane s Ukrajinou? Krym je zrejme nevratný, ale čo konflikt na východe a stav Ukrajiny vo všeobecnosti, kde takmer nič nefunguje, nie sú peniaze, nie je tam vlastne nič?
Tieto praktické dôvody budú príčinou toho, že Ukrajina sa s tichým súhlasom Západu zase stane z hľadiska Ruskej federácie „blízkym zahraničím“. To už v dobách Jevgenija Primakova znamenalo územie, na ktorom v prípade potreby zasahujú ruské ozbrojené sily. Výsledkom azda bude zmrazenie konfliktu v Donbase.
Mimochodom, keď si zhrnieme to celé zhoršovanie vzťahov s Ruskom, ktoré sa tiahne od Majdanu, bolo to logické, pretože Putin by rovnako bol na Západe agresívny? Bola to chyba? A prehnal to Západ alebo to prehnalo Rusko?
Prikláňam sa k názoru bývalého amerického ministra obrany Roberta Gatesa, ktorý väčší diel viny konštatuje u nezodpovedných západných politikov. S ohľadom na to, že bývalí vojaci tvoria väčšinu kandidátov Trumpovho vládneho tímu, asi budú podobné názory na politiku voči Rusku relevantné.
Možno povedať, či vzišla americká podpora kyjevskej moci po prevrate z „obamovských“ idealistických dôvodov alebo pre niečo iné?
Idealizmus by som v tom určite nevidel, skôr snahu o konfrontáciu s Ruskom.
Zásadná pre medzinárodnú scénu bude aj Trumpova politika voči Číne. Už teraz toho veľa hrá v prospech scenára, že sa dohovorí s Rusmi proti Číňanom, ako ste už zmienili. Trump nezvyčajne volal taiwanskej hlave štátu, naštval tým Peking, a potom ešte povedal, že nevie, prečo by USA mali udržiavať politiku jednotnej Číny a za jej uznanie budú najskôr žiadať ústupky. Príde obchodná vojna? Budú sa Číňania musieť podrobiť? A s akými kartami vlastne Trump môže hrať? Pripomína sa množstvo amerických dlhopisov, ktoré Peking drží…
Z geopolitických aj vnútropolitických dôvodov musí budúci americký prezident reagovať na pokračujúcu čínsku ekonomickú rozpínavosť prejavujúcu sa nákupom celých priemyselných odvetví či dôležitých zdrojov surovín. To vedie nielen k novej kolonizácii Afriky, kde čínsky vplyv prevýšil ten americký, ale už to ohrozuje aj samotné USA. DJT príliš možností nemá, preto tým prvým krokom bude snaha rozbiť čínsko-ruské spojenectvo.
Keď ešte zostaneme pri Trumpovi. Veľa toho povedal v smere, že chce dať znovu prácu americkým robotníkom, vrátiť výrobu späť do zeme. Avšak je toto vôbec reálne? Aké páky môže voči veľkým firmám použiť, aby ich nalákal späť do USA?
Popri politickom nátlaku pripadajú do úvahy aj colné bariéry. Zdá sa, že táto vyhrážka zabrala.
Približujeme sa finančnej kríze, ako varujú niektorí ekonómovia? Môže to vo svetovej ekonomike a finančníctve opäť vybuchnúť? Ktoré scenáre sú podľa vás reálne a dokážeme sa na niečo také pripraviť? Ako na tom vôbec momentálne svetový kapitalistický poriadok stojí?
Nechcem byť príliš veľký optimista, ale pripadá mi, že vládny tím zvoleného amerického prezidenta (na rozdiel od dosluhujúceho) nepremýšľa toľko o tom, ako peniaze zarobiť, ale skôr o tom, ako si tie už zarobené či zdedené udržať aj v budúcnosti. Teda ako zabrániť hroziacim sociálnym búrkam. Zase to má analógiu v minulosti, v Rooseveltovom programe New Deal. S ohľadom na globálne zadlženia by inak ako riešenie pripadala do úvahy len vojna ako osvedčený spôsob zmazanie dlhov.
Európa stále nevyriešila migračnú krízu. Podľa expertov môžeme po skončení zimy opäť očakávať obnovenie utečeneckých vĺn, ktoré môžu oproti minulým obdobiam výrazne zosilniť smerom z Afriky. Nechá to Európa vyšumieť a bude čeliť opäť ďalším teroristickým útokom? Zatiaľ nebola sila s tým niečo urobiť, čo sa musí stať, aby európski lídri začali konať rázne?
Európa nečelí migračnej kríze, ale novodobému sťahovaniu národov. To vo svojich dôsledkoch predstavuje štyri závažné hrozby: možnú stratu identity európskej spoločnosti a civilizácie vo všeobecnosti, stratu suverenity na národnej a európskej úrovni, deštrukciu politického systému a likvidáciu sociálneho štátu. Začína byť jasné, že masová migrácia je dielom organizovaného zločinu v jeho dvoch podobách. Ten ázijský variant sa opiera o islamskú ideológiu a svoje sny o ovládnutí Západu chce uskutočniť vytvorením kalifátu, ktorého vzorom je takzvaný Islamský štát.
Západoafrický variant organizovaného zločinu nemá duchovné ambície. Prináša zločineckú anarchiu, choroby, posilňovanie medzinárodných drogových kartelov, súkromné armády, migráciu. Európske elity sa už tretí rok chovajú ako spojenci týchto zločineckých hnutí a odmietajú proti týmto najvážnejším bezpečnostným hrozbám v novodobej histórii zjednotenej Európy čokoľvek podniknúť. Naopak, usilovne sa snažia vyvolať konflikt s oboma našimi možnými spojencami – s Ruskou federáciou a dnes aj s Trumpovými Spojenými štátmi.
Nakoľko sa dá povedať, že udalosti ako brexit či práve voľba Trumpa ukázali, že multikulturalizmus je mŕtva idea? Odmietli to ľudia aj prostredníctvom spomínaného referenda a volieb? A do akej miery bude podľa vášho názoru tento trend budúci rok pokračovať?
Pretože svoju nečinnosť odôvodňujú multikulturalizmom, vyvolali tým vlnu odporu, ktorá bude v budúcom roku pokračovať.
Výrazná téma končiaceho sa roka je takzvaný boj s dezinformáciami, fake news, ruská propaganda a tak ďalej. Ide vo väčšine podľa vás skutočne o úprimnú snahu vykoreniť propagandu, ktorá zahŕňa nevedomých ľudí myšlienkami? Akú úlohu v tom môže zohrávať politický boj? Môžu tieto snahy skutočne niečo docieliť? Nebudú len ľudia naštvaní?
Takzvaný boj s dezinformáciami je predovšetkým lukratívny biznis pre niektoré neziskovky a ich podporovateľov z politických strán. Ohrozujú slobodu prejavu, obmedzujú slobodu šírenia informácií, udávajú, zastrašujú občanov s iným názorom. Po tom, čo predviedli neziskovky po amerických voľbách, ma to neprekvapuje. Zákon FARA z roku 1938 pre nás môže byť inšpiráciou, ako toto ohrozenie demokracie regulovať. Len by som ho doplnil o niektoré podnetné nápady českého prezidenta, ktoré sa týkajú možných príspevkov zo štátneho rozpočtu.
Akým spôsobom môžeme porovnať tohtoročnú preukázanú činnosť ruských informačných agentúr, ako sú Sputnik alebo Russia Today, ktoré pôsobia a ovplyvňujú verejnú mienku na Západe, a naopak, činnosť organizácií spadajúcich do portfólia miliardára Sorosa a podobných ďalších neziskoviek, ktoré, naopak, vyvíjajú činnosť skôr na Východe?
Díval som sa na to ešte z jedného uhla pohľadu, a tým je podpora násilných demonštrácií doma i vo svete. Na jednej strane propaganda (teda slová, slová, slová), na druhej strane krvavá farebná aj bezfarebné revolúcia…
Aký bude budúci rok, pokiaľ ide o zahraničie, prezidentské voľby vo Francúzsku na jar, v Nemecku parlamentné na jeseň…
Z hľadiska kandidátov je tak trochu jedno, kto voľby vyhrá, v Bruseli z toho určite mať radosť nebudú. Voľby v Nemecku ešte prekvapenie neprinesú, ako ukázal príklad z Rakúska.
