Čo ukázal víkendový snem Smeru v Prešove?
To, že Robert Fico je v tejto chvíli už mužom minulosti. Dokáže si ešte zachovať moc, ale jej udržanie bude čoraz nákladnejšie a samoúčelnejšie. Predseda Smeru stráca nielen svoj povestný cit pre realitu, ale aj sebaovládanie. Je ako steak, zvnútra ešte ružový až krvavo červený, no na povrchu hnedne až černie a postupne sa stáva nestráviteľným.
Snem Smeru síce správne pomenoval, že základným problémom sociálnej situácie na Slovensku už nie je nezamestnanosť – s výnimkou rómskej komunity –, ale nízke mzdy, v dôsledku ktorých sa už aj stredné vrstvy prepadávajú do pásma pracujúcej chudoby, no nedokázal správne identifikovať príčinu tohto javu.
Celkom zámerne pritom obišiel jednu z hlavných príčin vzrastajúcej nespokojnosti – obrovskú korupciu a rozkrádanie nášho štátu až na kosť. Sociálna politika, ktorú dnes Smer robí, nemá s ľavicou veľa spoločného. Je to štátna korupcia, pomocou ktorej sa darí za rozsypané omrvinky tlmiť občiansku nespokojnosť. Ale toto nemôže fungovať večne. Vždy v dejinách platilo, že ak moc – pričom dnes nemám na mysli len moc politickú, ale moc vládnucej triedy všeobecne – nedokáže rešpektovať hranice, čo ešte ľudia znesú, vyprovokuje tým revolúciu. Ľud ešte necíti vlastnú silu, ale odpočítavanie sa už začalo.
Ako hodnotíte, že Monika Flašíková-Beňová opustila snem s dôvetkom: „Diskutovať o Kaliňákovi po ohlásení výsledkov voľby podpredsedov by snáď už nebolo ani zábavné.“ Premiér Fico následne reagoval: „Jeden delegát žije v bubline v Bruseli a nepozná slovenské reálie.“
Úloha pani Flašíkovej sa všeobecne v médiách preceňuje. Ona nie je nositeľkou nejakej alternatívy, skôr jej nepredvídateľné správanie – raz kritizuje ostrejšie ako opozičná poslankyňa, a potom nepochopiteľne vypne – čítam ako obchodný spor medzi Fedorom Flašíkom a Robertom Ficom. O premiérovom výroku, kto žije v bubline, sa však dá s úspechom polemizovať, lebo práve on na straníckom sneme ukázal, že stráca zmysel pre mieru a kontakt s realitou.
Hrozí podľa vás v blízkej budúcnosti Smeru rozkol?
Rozkol si vyžaduje základný predpoklad – existenciu nejakej platformy, ideového prúdu alebo aspoň skupiny. Nič také v Smere nevidím, len ojedinelých oportunistov a karieristov.
Vymenili sa dvaja podpredsedovia. Môžu podľa vás Juraj Blanár a Peter Žiga priniesť nový vietor do smeráckych plachiet?
Vy sa ma celkom vážne pýtate, či dosadený nominant Juraja Širokého, obchodník Peter Žiga, alebo nevýrazný technokrat Juraj Blanár môžu priniesť nový vietor? Zabudnite. Aj vysoký počet hlasov pre Roberta Kaliňáka (získal 318 hlasov, tretí najvyšší počet v rámci podpredsedov, pozn. red.) ukazuje, že problém je hlbší ako vo výmene niekoľkých figúrok; že ten problém je v samotnej podstate tejto strany. Smer je mocenský monolit a jeho jedinou snahou je udržať sa pri moci. Za každú cenu. Žiaden posun doľava sa nekoná, podstatný totiž nie je program, ale jeho nositelia.
Zapíše sa prešovský snem do análov ako definitívny koniec niekdajšieho korunného princa strany Pavla Pašku?
To určite áno, ale túto udalosť netreba preceňovať. Chobotnici nestačí uťať chápadlá. Paška je už dávno nahradený novými bielymi koňmi.
Čo by ste poradili Smeru, čo by mal spraviť, aby zastavil pád vlastných preferencií?
Nevidím dôvod na to, aby som Smeru niečo radil, na to má dobre platených poradcov. Pád Smeru je neodvratný, dá sa už len oddialiť. Jediný dôvod, prečo sa ešte nerozsypal, je fakt, že nemá solídnu konkurenciu. Nemyslím si, že ňou bude Progresívne Slovensko. Strana, ktorá sa opiera o ľudí z pravého stredu, ktorej robia najväčšiu mediálnu podporu Denník N a Sme, ktorú podporuje Štefan Hríb a ako na koaličného partnera sa na ňu teší Richard Sulík – taká strana dokáže oslovovať ľavicových voličov len v minimálnej miere a ohrozuje skôr SaS ako Smer.
