Ako vnímate vy ako bývalý novinár výroky predsedu vlády Roberta Fica na adresu médií?
V demokratickej spoločnosti sú z môjho pohľadu výroky ako špinavé protislovenské prostitútky neprijateľné. Urobilo nám to hanbu – nielen doma, na to sme už zvyknutí, ale aj v zahraničí, z čoho mi je veľmi smutno. Predseda vlády, ktorý robí hanbu svojej krajine v zahraničí, nie je podľa mňa dobrý predseda vlády.
Už zľudovel pamätný výrok premiéra, keď na otázku novinárky Denníka N Moniky Tódovej reagoval s tým, že na otázky Gábora Grendela nebude odpovedať.
Každý súdny človek vie, že to nie sú otázky Gábora Grendela. Je to jeho najnovšia stratégia, ako sa vyhnúť nepríjemným otázkam. Rozhodol sa, že bude pritom mne robiť reklamu. Mám pocit, že zatiaľ mi to skôr pomáha, ako škodí.
Premiér zjavne narážal na údajný prepis vašich esemesiek a mailov s novinármi. Viete potvrdiť autenticitu týchto správ?
Neviem to potvrdiť, pretože ja som tie esemesky nečítal. Považujem to za spravodajskú hru ľudí z mafiánskych zoznamov a ich poskokov. Nebudem im robiť reklamu. To, že si Robert Fico a Robert Kaliňák vybrali týchto ľudí za svojich hovorcov, je ich rozhodnutie; ja im môžem k tomu iba zablahoželať.
Ako podľa vás spomenuté správy a maily unikli na verejnosť?
Vôbec sa tým nezaoberám, ani ma to nezaujíma. Na tomto celom ma zaujíma azda to, že na Slovensku sa v podstate od začiatku našich novodobých dejín striedajú dve obdobia: obdobie, keď má rozviazané ruky polícia, a obdobie, keď má rozviazané ruky mafia.
Objavili sa správy, že vám niekto ukradol mobilný telefón, resp. ste ho mali v servise, a tak sa mohli údaje z neho dostať do „nesprávnych rúk“.
Nie, ani sa nestratil, ani mi ho neukradli, ani v servise nebol.
Ak by boli tie esemesky a maily pravdivé, na základe toho, čo sa v nich píše, spochybňuje to vašu vierohodnosť?
Moju vierohodnosť musia posudzovať ľudia, ktorí ma poznajú, poznajú moje výroky, moje skutky a nechám to na nich. Nemôžem ja sám seba posudzovať.
Pre tieto prepisy sa vaša osoba stala tŕňom v oku niektorých politických protivníkov. Môže to ohroziť vašu politickú budúcnosť alebo platí to, čo ste naznačili, že vám skôr robia reklamu a PR?
Sám od seba túto tému určite nevyužívam na PR, ale registrujem rôzne vtipy na internete, ktoré v tejto súvislosti kolujú, a dobre sa na nich bavím.
Podniknete v tejto súvislosti nejaké kroky?
To nebudem medializovať.
Dala by sa zostaviť lepšia vláda
Častý argument vládnej koalície je, že nemá alternatívu. Boli by podľa vás strany súčasnej opozície schopné reálneho vládnutia?
Zo strany koalície ide o troška manipulatívnu interpretáciu reality. Súčasná opozícia má v parlamente menšinu, z toho logicky vyplýva, že nemôže byť alternatívou, pretože nemá na to hlasy. Akákoľvek alternatíva voči tejto vláde podľa dnešných pomerov môže vzniknúť len kombináciou strán súčasnej koalície a opozície. A taká možnosť tu je, taká alternatíva sa dá zostaviť kedykoľvek.
Viete byť konkrétny, ktoré strany by sa mohli spojiť a vytvoriť alternatívu voči Ficovej vláde?
Nevidím v tom zmysel, podľa mňa to nie je téma dňa. Máme reálnu vládnu garnitúru, ktorá je tvorená dnes už len z troch strán, keďže štvrtá sa rozsypala krátko po voľbách.
Spýtam sa inak, dalo by sa podľa vás zo súčasných parlamentných strán poskladať lepšiu vládnu zostavu, ako je tá súčasná?
Nepochybne.
V akej kondícii je súčasná parlamentná opozícia? Richard Sulík je mimo parlamentu, Igor Matovič ešte stále nemá vyhraté v otázke udržania si mandátu, Daniel Lipšic sa vzdal mandátu.
Andrej Kiska bol absolútne mimo politiky, nemal žiadnu politickú stranu, nemal žiadnu politickú minulosť, nemal žiadnu politickú aktivitu a stal sa prezidentom Slovenskej republiky. Myslím si, že to, kto sa dnes kde nachádza, absolútne nehrá žiadnu rolu v tom, ako dopadnú najbližšie voľby – či už budú predčasné, alebo riadne.
Niektorí komentátori tvrdia, že pre opozíciu je na škodu, keď sa predseda najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík namiesto pôsobenia v parlamente rozhodol zostať v europarlamente v Bruseli.
Každý komentátor má sväté právo na svoj názor. Zostavenie vlády vždy vychádza z výsledkov aktuálnych volieb a keď budú najbližšie voľby a Richard Sulík bude kandidovať, tak zase bude situácia úplne iná. Nemyslím si, že tieto názory by ovplyvňovali voličov, napríklad Richarda Sulíka. Keby to tak bolo, dnes by Saska nemala okolo 13 % hlasov.
Strata Daniela Lipšica je však nesporne veľkou stratou pre opozíciu.
Áno, s tým absolútne súhlasím. Daniel Lipšic bol jedným z najvýraznejších opozičných politikov v tomto volebnom období, a nielen opozičných. Stačí sa pozrieť do radov koalície, koľko ľudí dnes reálne vystupuje na pôde národnej rady, väčšina koaličných poslancov o takéto vystúpenia nemá záujem. Daniel bol jednoznačne jeden z odborne najzdatnejších a rétoricky najschopnejších poslancov v tomto volebnom období a v národnej rade chýba.
Už ste sa vyjadrili, že budete sa snažiť prehovárať Daniela Lipšica, aby zmenil svoje rozhodnutie. Platí to stále?
Budem ho presviedčať, aby neodišiel z politiky.
NOVA ponúkne troch županov
Vy ste tiež podpredsedom hnutia NOVA. Osvedčila sa spolupráca s OĽaNO?
Spolupráca sa týkala parlamentných volieb. Prieskumy verejnej mienky predpovedali pre OĽaNO okolo 6,5 %. To bol dôvod, prečo sme nešli do koalície, ale predstavitelia Novy kandidovali na kandidátke OĽaNO. Bolo by nezodpovedné riskovať prepad hlasov najmä v prospech Smeru, ak by taká koalícia nemala potrebných 7 %. Myslím si, že tá spolupráca už vo voľbách ukázala svoj prínos, a to v podobe výsledkov takmer 12 % pre naše spoločné zoskupenie. A musím povedať, že aj tu, na pôde parlamentu, spolupráca funguje veľmi dobre.
Ako sa teda NOVA postaví k župným voľbám?
Naše hnutie od začiatku staviame najmä na ľuďoch z regiónov. Aj pri budúcoročných krajských voľbách sme sa rozhodli, že naše regionálne štruktúry majú voľnú ruku. Ony rozhodnú, ako budú postupovať, pretože najlepšie poznajú svoj región, svoj kraj. Nemôžeme im my z Bratislavy diktovať, s kým majú spolupracovať. Jedinú vec sme vylúčili, a v tom bol absolútny konsenzus našich krajských predsedov: nebudeme spolupracovať so Smerom ani s Ľudovou stranou Naše Slovensko.
Opozičná rada SaS – OĽaNO už pomaly predstavuje kandidátov na županov. Predstaví aj NOVA svojho kandidáta?
Môžeme reálne ponúknuť v troch krajoch relevantných kandidátov na župana.
Prezradíte aj ich mená?
Nebolo by ani takticky správne, ani korektné, keby sme ich oznamovali potenciálnym partnerom cez médiá, a ani tak robiť nebudeme.
Tak aspoň kraje?
Nebudem zatiaľ konkretizovať ani kraje. Nepomohlo by to veci. Ak máme záujem ponúknuť slušnú a dôveryhodnú alternatívu voči súčasným županom, tak jediná cesta je správať sa od začiatku korektne a pokúsiť sa o korektnú dohodu, a až následne to oznámiť verejnosti.
Budú to nejaké osobnosti, verejne známi ľudia?
Sú to ľudia, ktorí sú v tých krajoch známi.
Vy osobne mienite kandidovať vo voľbách do VÚC?
To sme ešte neuzavreli. Neviem to dnes ani potvrdiť, ani vylúčiť.
Smer má strach
Prijatý rokovací poriadok, zmena volieb do VÚC, Mečiarove amnestie. Tri top témy novembrovej schôdze parlamentu. Ak by sme mali nájsť spoločný menovateľ týchto troch bodov, čo by to bolo?
Mne sa zdá, že takým spoločným menovateľom je strach. Strach najmä Smeru zo straty moci a vplyvu, či už na celoštátnej úrovni, alebo na úrovni žúp.
Môžeme si to aj rozmeniť na drobné. Cieľom novely rokovacieho poriadku má byť skultivovanie rokovaní v parlamente.
Rokovací poriadok je zaujímavý tým, že to bol prvý zákon tejto vládnej koalície, ktorý prezident nepodpísal. Vrátil ho do parlamentu s tým, že obsahuje ustanovenia, ktoré sú jednak na hrane ústavnosti, a jednak obmedzujú slobodu prejavu pre poslancov. Napríklad v používaní vizuálnych pomôcok.
V Maďarsku pred časom tiež prijali takýto rokovací poriadok, ktorý zakazoval používanie vizuálnych pomôcok. Opoziční poslanci takto prijatý rokovací poriadok nerešpektovali, za čo boli pokutovaní vedením maďarského parlamentu. Začali sa súdiť a Európsky súd pre ľudské práva im dal za pravdu. Povedal, že sloboda prejavu sa týka nielen ústneho či písomného prejavu, ale aj obrazového prejavu. Maďarský parlament, a teda daňoví poplatníci, museli odškodniť týchto poslancov.
Jediný cieľ tejto novely je zalepenie úst najmä Igorovi Matovičovi, ale aj ďalším opozičným poslancom, ktorí sú aktívni a používajú pri svojich prejavoch aj vizuálne pomôcky. Ale veď tie uľahčujú ľuďom pochopiť často zložité témy. Príkladom bol napríklad prípad Bašternák. Keď ľuďom poviete, že je trocha zvláštne, aby niekto tvrdil, že 12 miliónov eur zaplatí v hotovosti, tak si to ľudia nevedia veľmi predstaviť. Keď však uvideli tých 12 miliónov v červených igelitkách a potom vysypané bankovky pred rečníckym pultom parlamentu, potom si každý povie, že to nie je možné.
Voľba županov už nemá byť dvojkolová, ale jednokolová, pričom od roku 2022 sa majú skĺbiť župné voľby s komunálnymi. Má to ušetriť financie a zvýšiť reprezentatívnosť týchto volieb. Ani táto zmena sa vám nepáči?
Diskusia je podľa mňa oprávnená. Treba sa zamyslieť, čo urobiť so župnými voľbami, aby boli reprezentatívnejšie, pretože 20 % účasť je naozaj fatálne nízka. Bol by som ochotný diskutovať aj o jednokolovosti alebo dvojkolovosti, ale nie rok pred voľbami. To je menenie pravidiel v priebehu hry, krátko pred koncom, a to sa v žiadnej hre nerobí.
Z toho veľmi cítiť obavu Smeru, že ak by boli voľby dvojkolové, tak každé druhé kolo by sa zvrhlo na akési referendum občanov proti Smeru a vládnej koalícii, ale najmä proti Smeru. Uvedomujú si, že ich kandidáti by mohli poprehrávať, čo by zneistilo ďalších voličov Smeru, ktorí už dnes musia vidieť, že táto strana stráca podporu. Páni sa teda rozhodli, že sa tomu pokúsia zabrániť takýmto spôsobom. Krátkodobo im to možno pomôže, ale trend je podľa mňa nezastaviteľný.
Otvorí spomenutá zmena cestu Marianovi Kotlebovi k obhajobe víťazstva v Banskobystrickom kraji?
Nepochybne. Aj tu platí, že ak by boli voľby dvojkolové, tak by bola väčšia šanca mobilizovať iných voličov proti nemu. Smer si však asi povedal, že preferencie strany sú väčšia priorita ako to, kto bude županom v Banskej Bystrici.
Mečiarove amnestie sú v druhom čítaní, ale potrebnú ústavnú väčšinu zrejme opäť nenájdu. Stáva sa z toho už určitý evergreen.
Problém Mečiarových amnestií je najmä v tom, že najhrubšiemu zneužitiu moci a štátnych orgánov v našich novodobých dejinách chýba trestnoprávna koncovka… Jedni právnici presviedčajú, že ich je možné zrušiť, druhí, že to možné nie je. Môj názor je, že je to možné. V parlamente sa dodnes nenašlo potrebných 90 hlasov, ktoré by rozhodli o prijatí ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Je zaujímavé, že v iných prípadoch nás títo istí politici presviedčajú, že my tu v parlamentne nie sme sudcovia, nie sme vyšetrovatelia. Presne tak, prečo sa tak nesprávajú aj v tomto prípade. Veď nechajme sudcov, aby povedali, či bolo alebo nebolo možné zrušiť Mečiarove amnestie.
Mňa najviac trápi, že kým páchatelia tohto skutku z roku 1995 nebudú spravodlivo potrestaní, kým nebude učinené spravodlivosti zadosť, tak ktorákoľvek vládna garnitúra v tomto štáte bude môcť veselo zneužívať svoju moc s vedomím, že sa jej aj tak nikdy nič nestane. Preto treba zrušiť Mečiarove amnestie.
