Ako bezpečnostný analytik apelujem na všetkých občanov krajiny, aby v rámci prevencie zachovania si vlastného zdravia robili všetko preto, aby sa nikdy nedostali do nemocnice. Nemocnice krvácajú a v nich krvácajú i naši občania.
Kde sú trestné oznámenia za rozkrádačky posledných rokov?
Ak je súčasný minister zdravotníctva pán Drucker taký veľký manažér, o akom médiá informovali, tak už mali padať trestné oznámenia za rozkrádačky posledných rokov a tímy špeciálnych útvarov Policajného prezídia mali ísť na plný výkon ako bloky v jadrových elektrárňach. Sledujem takmer všetky jeho vystúpenia, ale nič som sa poriadne doteraz nedozvedel, ako z tohto marazmu von a kto je vinný za túto doslova zdravotnú galibu. Ak nevie, kde začať, opäť pripomínam, že je priam akútne preveriť všetky verejné obstarávania v zdravotníctve z Bratislavy až na východ Slovenska, kde by vedeli k tomu pravdepodobne najviac povedať.
Ďalej, stratové hospodárenie nemocníc, kde budovy sú v katastrofálnom stave, ako aj ich zastarané alebo nefunkčné prístroje a nakoniec zlá logistika liekov a zdravotníckeho materiálu, toto všetko považujem za mimoriadne havarijný stav a nepomôže nám, že sa pán minister bude takmer vo všetkých reláciách tváriť nevinne, prežmurkávať očami a hovoriť, čo všetko má aj s jeho tímom v pláne. Ja chcem vidieť ako občan výsledky.
Vážený pán minister…
Čiže, vážený pán minister, vzhľadom na to, že vo svojej pozícii ministra nie ste reprezentantom kráľovskej rodiny, ale služobník národa, okamžite riešte absenciu zdrojov v portfóliu slovenských nemocníc. V minulosti prúdili investície zo štátneho rozpočtu, no barbarským spôsobom bol tento tok zastavený a alternatívne zdroje neboli zabezpečené už viac ako 15 rokov. Zaveďte prehľadné účtovníctvo, ktoré by aspoň orientačne poukazovalo na prehľad investícií a potrebu investičného kapitálu takmer do všetkého, t. j. technického materiálu, samotnej techniky a, samozrejme, aj budov.
Za posledné roky politici tejto krajiny úplne zadusili oblasť inovácií, ako aj diagnostických a liečebných postupov. Prosím, kto mi neveríte, choďte sa pozrieť do nemocníc a dáte mi za pravdu, keď vám budú umierať príbuzní ako mne a neveril som vlastným očiam. Neviním lekárov, viním politikov a kšeftárov, že toto dopustili a mali by byť braní na zodpovednosť.
Ďalej sa, pán minister, zamerajte na zničenú bývalú pýchu nášho zdravotníctva, akou boli univerzitné nemocnice, kde boli profesionálne pripravovaní budúci odborníci v zdravotníctve. Tieto subjekty mali nenahraditeľné funkcie, generovanie ľudských zdrojov, materiálno-technologickej infraštruktúry, prepojenie akademického prostredia s klinikou, sústavné vzdelávanie a špecializácia lekárov. Potom sa, pán minister, zamerajte na štruktúru riadenia univerzitných nemocníc, lebo je tam jednoznačný chaos. Ide o dvojkoľajnosť. Riadenie ako minister – riaditeľ nemocnice – primár oddelenia na jednej strane a na druhej rektor – dekan – prednosta kliniky tvoria v tomto chaose hromadu kompetenčných sporov.
Za posledné roky nám odišlo z tejto krásnej krajiny do zahraničia viac ako 3000 lekárov a viete, akých, pán minister? Jazykovo a odborne najzdatnejších, najschopnejších a vekovo mladých. Komu toto barbarstvo pripísať na vrub? Komu to dať na zodpovednosť, že ďalšie tisíce zo strednej generácie odišli z nemocníc do privátnej sféry a zostalo v mnohých prípadoch už len starnúce vedenie kliník a mladí absolventi? Mohol by som takto písať o stovkách problémoch, či už vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorá vždy bola nosnou platformou zdravotných systémov, no už dávno nie je, lebo vaši predchodcovia zničili jej atraktivitu. Ďalej si, pán minister, dajte cez vašich odborníkov, ktorými ste sa obklopili, zistiť, prečo sú lekári prepracovaní, neustále frustrovaní a prečo sa potom toto všetko prenáša na pacienta.
Málo peňazí
A teraz ešte jedna vec, pán minister, a pevne verím, že ako pre úspešného manažéra pošty to nebude problém pochopiť. Už desaťročia sa vie, že okrem toho, že zlyhávajú kontrolné mechanizmy vynakladania prostriedkov na verejné obstarávania, sa za príčinu nefungujúceho zdravotníctva považuje suma, ktorú za poistencov štátu odvádza do systému zdravotného poistenia štát. Jednoducho povedané – v systéme je MÁLO PEŇAZÍ.
Kým zamestnanec so zamestnávateľom alebo SZČO odvádzajú 14 %, štát sa rozhodol, že za ostatných, ktorí sú poistencami štátu, ZNÍŽI a prispeje do zdravotného systému sumou 3,78 %. Preddavky na poistné za poistencov štátu odvádza ministerstvo zdravotníctva. To sa v novele, ktorá sa práve schvaľuje, rozhodlo ZNÍŽIŤ odvody za poistencov štátu na 3,78 % a vzniknutú úsporu investovať do rekonštrukcií a nákupu zdravotníckej techniky nemocníc. Zarážajúce je aj odôvodnenie – z dôvodu pozitívneho vplyvu príjmov od ekonomicky aktívnych osôb vo verejnom zdravotnom poistení. Pričom jedným dychom spomína v iných bodoch solidaritu. Čo však znamená solidarita? Kde je tento pojem definovaný, keď jeho výsledkom je to, že ten, ktorý pracuje a podniká, a teda nezaťažuje systém, a má do neho ešte dávať zo svojho, a to preto, veď na to asi má? Kde sa berie krátkozrakosť tohto, že treba uštvať aj to minimum zamestnávateľov a podnikateľov a štátne výdavky sa presunú do tendrov z čiernej diery?
Keď už je tých príjmov od ekonomicky aktívnych osôb toľko, že si môžeme dovoliť takýto krok, prečo sa ide napr. vyrubovať daň z dividend ako takmer jediná odmena podnikateľa za to, že tvorí pracovné miesta a nesie riziká, ktoré štátne úrady nikdy neokúsia? Veď zničme zamestnávateľov, zničme podnikateľov, všetci pôjdu na dávky v nezamestnanosti a aj tie potom bude treba zrušiť, lebo ich nebude z čoho vyplácať… A už len jedna vec na záver.
Hawking, najznámejší vedec súčasnosti, tvrdí, že žijeme vo svete prehlbujúcej sa finančnej nerovnosti, v ktorej mnoho ľudí vidí nielen to, že im klesá životná úroveň, ale že mizne aj ich schopnosť si vôbec na živobytie zarobiť. Preto ľudia hľadajú nové usporiadanie a výsledkom toho je brexit alebo zvolenie Donalda Trumpa. Tá drsná nerovnosť medzi ľuďmi je oveľa vážnejšia ako v minulosti. Ako on sám tvrdí, tým, že tých ľudí, ktorí vlastnia mobilný telefón je oveľa viac ako tých, ktorí majú prístup k pitnej vode, neznamená nič iné, ako rýchlo sa šíriace informácie o tom, aká nerovnosť na svete vládne. Ja slovenský národ nepovažujem za o nič menej gramotnejší ako časť sveta, o ktorej uvedený vedec hovorí, skôr naopak. Ale jedno máme spoločné a to je rýchly prístup k informáciám, rýchlejší ako forma poštových procesov, ktoré ste riadili, a ak bude v tejto krajine zle a občan to pocíti na vlastnej koži, čo sa už aj deje, bude vaše ministerstvo ako prvé na rane. Konajte preto v zmysle zákona, v zmysle právomocí, ktoré máte, v zmysle vlastného svedomia a som presvedčený, že peňazí na to, aby nám naši občania neumierali pred očami, bude dosť. To bude vaše vysvedčenie pred národom a nie, že ste boli úspešný manažér pošty a pre koho…
Autor: Juraj Zábojník, bezpečnostný odborník z praxe
