Americký publicista Max Fisher považuje víťazstvo prezidentského kandidáta Fillona v primárkach konzervatívnej strany za symbolickú bodku konca éry, v ktorej západoeurópske krajiny tvorili jednotnú hrádzu proti ruským hrozbám. „Fillon vyzval na ukončenie sankcií a stavia sa k Putinovi priateľsky. Ak sa potvrdia aktuálne výsledky prieskumu a šesťdesiatdvaročný politik dokráča do Elyzejského paláca, rozšíria sa rady prorusky orientovaných politikov o ďalšieho člena,“ píše Fisher v denníku The New York Times. Ten je v USA všeobecne známy svojou podporou demokratov a v prezidentských voľbách sa vehementne staval na stranu Hillary Clintonovej, keď často medzi prvými písal o škandáloch Donalda Trumpa.
„Brexit, víťazstvo Donalda Trumpa či úspech Fillona naznačuje, že polstoročie trvajúca jednota Západu voči Rusku sa rozpadá. Úplne jasne sa ukazuje, že nastáva dramatický posun na medzinárodnom poli, v dôsledku ktorého sa stáva tvrdý prístup k ruskej agresii minulosťou,“ cituje Fisher amerického politológa Jamesa Goldgeiera a dodáva, že okrem Fillona pristupuje k Rusku pozitívne aj 45. prezident Spojených štátov Donald Trump.
„Trump avizoval užšiu spoluprácu s Ruskom a hrozil znížiť úlohu Spojených štátov v rámci NATO. Voliči v niektorých východoeurópskych krajinách navyše zvolili politikov, ktorí takisto súhlasia s približovaním sa k Rusku,“ obáva sa Fisher s tým, že Fillon symbolizuje snahu súčasných európskych strán preberať postoje a názory krajnej pravice. „Fillon chce napríklad udržať Francúzsko v EÚ, ale zároveň sľubuje obmedziť imigráciu a chce presadiť konzervatívne hodnoty.“
Fisher ďalej cituje analytika francúzskeho konzervatívneho think tanku Hudson Institute Benjamina Haddada, podľa ktorého predstavuje pre mnoho obyvateľov európskeho kontinentu tzv. putinizmus ideologickú alternatívu globalizmu a Európskej únie. „Putin je označovaný za zástancu konzervatívnych hodnôt, ktorý brojí proti uzatváraniu manželstiev osôb rovnakého pohlavia, imigrácii a islamu,“ hovorí francúzsky moslim Haddad.
„Keď vplyv a moc Ruska stúpa, okolité štáty majú v oblasti medzinárodných vzťahov tri možnosti. Buď sa snažia jeho vplyv obmedziť, alebo zmeniť strany a pripojiť sa k nemu, alebo tejto sile ustúpiť a zmieriť sa s ňou. V ostatných rokoch si sebavedomá Európa vybrala prvú možnosť. Ale po voľbách v USA a referende vo Veľkej Británii sa javí tento výber ako nereálny. Stále viac európskych štátov naopak smeruje k tretej možnosti,“ obáva sa Fisher.
Podobné obavy z posilňovania vplyvu Ruska v Európe má aj server Politico a rovno menuje niekoľko európskych politikov, ktorí údajne patria k Putinovým podporovateľom. Vo Francúzsku sú to obaja pravdepodobní postupujúci kandidáti do 2. kola prezidentských volieb Fillon a Le Penová. Server ďalej uvádza Estónsko, kde bol poverený zostavením vlády predseda proruskej Estónskej strany stredu Jüri Ratas. „Aj v Bulharsku bude na čele vlády prorusky orientovaný politik. Rumen Radev už oznámil, že chce zlepšiť vzťahy s Kremľom a ukončiť sankcie,“ dodáva server.
Zoznam priateľov Putina z pohľadu servera Politico dopĺňa aj nedávno zvolený prezident Moldavska Igor Dodon či vodca holandskej Strany za slobodu Geert Wilders. „Holanďania odmietli v referende dohodu o pridružení Ukrajiny k EÚ a prieskumom dominuje strana Wildersa, ktorý volá po vystúpení krajiny z EÚ,“ uvádza Politico a do „Putinovej koalície“ radí ďalej Grécko, ktorého premiér Tsipras žiadal Rusko o finančnú výpomoc.
Server Politico potom „ukazuje prstom“ na maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vraj obzvlášť v oblasti energetiky otvorene uprednostňuje vzťahy s Ruskom. Výpočet Putinových spojencov konečne uzatvára americký prezident Donald Trump. „Už počas kampane vyjadroval Trump voči Putinovi neskrývaný obdiv. Oceňoval jeho vodcovstvo a vyzval na zlepšenie vzájomných vzťahov,“ konštatuje Politico.
