Donald Trump už v priebehu svojej prezidentskej kampane hovoril o potrebe zlepšiť vzťahy s Ruskom. Tvrdil, že ako skúsený biznismen sa dokáže dohodnúť prakticky s každým. Médiá pomerne často upozorňovali na údajné sympatie medzi Trumpom a ruským vodcom Vladimirom Putinom. Jeden aj druhý sa o sebe navzájom vyjadrovali celkom lichotivo a to v mnohých vzbudzovalo nádej, že by bilaterálne vzťahy medzi svetovými mocnosťami mohli vstúpiť do novej éry.
Ako však uvádza korešpondent servera The Christian Science Monitor Fred Weir, ruská vláda aj po víťazstve Trumpa nad „vojnovým jastrabom“ Clintonovou zostáva pri zemi. „Navzdory niektorým Trumpovým zmierlivým výrokom voči Rusku predstavuje 45. prezident Spojených štátov pre Moskvu nepopísaný list papiera a nikto zatiaľ netuší, čo od neho môže v očakávať v praxi,“ píše Weir s tým, že riešenie by podľa niektorých expertov mohla priniesť spomínaná „veľká dohoda“.
Ruský vodca sa nezhodol so svojím dosluhujúcim náprotivkom Obamom predovšetkým v otázke riešenia konfliktu v Sýrii. „Zatiaľ čo Obama sa užšej spolupráci s Ruskom bránil, Trump zastáva odlišné postoje. Pred pár dňami v rozhovore pre The New York Times povedal, že má na Sýriu odlišné názory ako všetci ostatní. To niektorí chápu tak, že Američania sa už nebudú usilovať o odchod prezidenta Asada z politiky, proti čomu Rusi od začiatku protestujú.“
Ďalším problematickým bodom vzájomných vzťahov je Krym, ktorého pripojenie k Rusku považuje Západ za akt násilia a porušenie medzinárodného práva. „Ale Trump dal s odkazom na prieskumy verejnej mienky najavo, že ak sú obyvatelia Krymu s pripojením k Rusku spokojní, bol by ochotný Krym ako súčasť Ruska uznať. Trump by mohol uvažovať o uzavretí dohody, kedy by USA uznali ruský Krym a Moskva na oplátku zase samostatnosť Kosova,“ usudzuje Weir.
Hlavným jablkom sváru medzi Spojenými štátmi a Ruskom je však, ako poukazuje Weir, konflikt na Ukrajine. „Podľa niektorých ruských politológov by mohlo napätie zmierniť jasne vyrieknuté slovo v otázke možného vstupu Ukrajiny do NATO. Ako tvrdí komentátor ruského denníka Kommersant Sergey Strokan, možné členstvo Ukrajiny alebo Gruzínska v NATO je pre Rusko neprípustné. Vojenské sily Aliancie by sa tak ocitli len pár hodín pochodu od Moskvy, čo Rusi nemôžu akceptovať.“
Ak bude chcieť Trump skutočne uzavrieť s Putinom rámcovú dohodu a nájsť zhodu pri riešení sporných bodov, musí si vybrať takých členov svojej vlády, ktorí s jeho myšlienkou smerovania americko-ruských vzťahov súhlasia. Jedným z nich by mohol byť bývalý šéf CIA generál David Petraeus, s ktorým sa už napokon Trump stretol a uvažuje o ňom ako o ministrovi zahraničia. Výroky Petraeusa z minulosti nasvedčujú tomu, že práve v jeho osobe by Trump našiel zdatného podporovateľa.
Generál Petraeus slúžil počas Bushovej aj Obamovej vlády, keď bol vrchným veliteľom síl USA a NATO v Afganistane a neskôr získal pozíciu šéfa CIA, z ktorej musel odstúpiť v roku 2012 pre manželskú neveru. Skúsený americký veliteľ už vyhlásil, že by bol v prípade oficiálnej ponuky pripravený pôsobiť v Trumpovej administratíve. Podľa BBC navyše sám Trumpovi navrhoval, aby sa usiloval o zblíženie s Ruskom. Ako príklad uviedol dohodu medzi USA a Čínou, ktorú v 70. rokoch minulého storočia uzavrel prezident Nixon s „veľkým kormidelníkom“ Maom Ce-tungom.
„Len Nixon mohol vtedy odísť do Číny a uzavrieť dohodu. Ktokoľvek iný by bol za to kritizovaný. Rovnako ako súčasný prezident USA Trump, ktorý je dnes jediný, kto by sa o to isté mohol pokúsiť s Ruskom. Aj keď snaha uzavrieť takúto dohodu musí byť sprevádzaná neobyčajnou obozretnosťou,“ cituje BBC jedného z horúcich kandidátov na pozíciu amerického ministra zahraničia. Trumpa obviňovali jeho kritici aj samotná Hillary Clintonová z prehnane proruských postojov, no v prípade generála Petraeusa to budú mať autori týchto výrokov oveľa komplikovanejšie.
Bol to práve on, kto vlani v septembri podľa britského denníka Daily Mail označil Vladimira Putina za hlavný dôvod nestability v Sýrii a situáciu spojenú so sýrskym konfliktom dokonca nazval „geopolitickým Černobyľom“. Ruského prezidenta ďalej obviňoval z toho, že chce obnoviť ruskú ríšu, a upozorňoval, aby sa Spojené štáty nenechali zatlačiť Moskvou do vytvorenia spoločnej koalície s Ruskom a Iránom proti Islamskému štátu. Na druhej strane však už vtedy varoval pred zbrklým vyháňaním Asada, „kým nebude zrejmé, kto prevezme opraty moci po jeho odchode“.
