V apríli tohto roku si vedenie spoločnosti odsúhlasilo mimoriadne odmeny zo zisku pre piatich členov predstavenstva po 20 000 eur a pre členov dozornej rady po 1 027 eur. Keďže bolo čerstvo po voľbách, nebolo vtedy ešte jasné, či si vedenie zachová svoje stoličky, vyplatené odmeny tak mali poslúžiť ako prípadné poistné zlaté padáky. Všetci piati členovia predstavenstva si nakoniec miesto udržali a prilepšili si zároveň o peknú sumu. V dozornej rade však k personálnym zmenám došlo a pre členov, ktorí o svoje miesta prišli, splnili odmeny funkciu pomyselných zlatých padákov. Píše denník Pravda.
Zlaté padáky pritom nie sú na Slovensku žiadnou novinku. Ešte v roku 2011 vyplával na povrch škandál zlatých padákov v košických teplárňach, kde malo byť vyplatené odstupné spolu viac ako 90-tisíc eur a takmer 12-tisíceurový zlatý padák mal byť vyplatený aj u vtedajšieho ministra dopravy Jána Figeľa. Väčšina štátnych, ale aj pološtátnych podnikov podľa denníka potom odmeny dlho nevyplácala, práve pre prevalené škandály.
Na tantiémy pre predstavenstvo a dozornú radu SEPS išlo tento rok vyše 111-tisíc eur. Komunikačné oddelenie SEPS však upozornilo, že tantiémy boli tento rok vyplácané prvý raz po štyroch rokoch a to na návrh akcionára, ktorým je v prípade SEPS ministerstvo financií. Sporné v prípade SEPS je, že čistý zisk spoločnosti bol minulý rok takmer 73 miliónov eur a namiesto dividend, ktoré by putovali do štátnej kasy, zostala väčšina zisku nerozdelená. Pri nižšom zisku by peniaze nezostali v podniku, ale mohli by klesnúť ceny elektriny pre všetkých odberateľov.
Okrem spomínaných odmien si vedenie spoločnosti SEPS vypláca aj pravidelné mesačné odmeny. Pre predsedu predstavenstva 1334,40 eur, podpredsedu predstavenstva 1267,68 eur, člena predstavenstva 1200,96 eur a člena dozornej rady 1027 eur.
V prípade vedenia SEPS je sporné aj to, akým spôsobom informuje o svojich platoch. Na rozdiel od šéfov iných štátnych podnikov totiž šéf spoločnosti Miroslav Stejskal priznal za rok 2015 z verejnej funkcie príjem za výkon funkcie predsedu predstavenstva, no príjem za funkciu generálneho riaditeľa už do príjmov z verejnej funkcie nazahrnul. Toto konanie mu umožňuje diera v zákone, ktorá dáva možnosť nezverejňovať kompletné príjmy manažmentu štátnych firiem. Štátne podniky sú preto na informácie o platoch vrchných predstaviteľov celkovo skúpe a máloktorým sa chce tieto informácie verejne poskytovať, keďže zákon ich k tomu nazaväzuje.
Autor: Dominik F.
