Kedy ste zistili, že v ministerstve zahraničných vecí údajne nie je všetko s kostolným poriadkom?
Počas jesene a decembra minulého roku to v ministerstve začalo byť iné a začalo sa diskutovať o rôznych navyšovaniach a organizácii predstavenia loga (slovenského predsedníctva v Rade EÚ, pozn. redakcie). Po Vianociach bola situácia u nás v odbore naozaj zúfalá a vtedy mi to celé došlo. Mnohí ľudia boli z toho nešťastní a nevedeli, ako sa k tomu postaviť a čo majú robiť. Keď som dostala na starosti Vivu Musicu a videla som, ako sa zorganizovalo logo predsedníctva, tak mi došlo, že to nebude úplne v poriadku.
Pôsobíte ako človek, ktorému nie je úplne príjemný mediálny humbug. Aj počas tlačovky bola na vás vidieť očividná nervozita. Prečo ste sa rozhodli dobrovoľne postaviť pred takúto intenzívnu „mediálnu paľbu“?
Pretože si myslím, že by o tom mali ľudia vedieť. Keď som odišla z ministerstva, tak sa vo mne odohrával vnútorný boj. Uvažovala som, ako sa k celej situácii postaviť tak, aby som mala pocit, že som urobila správnu vec. Nakoniec som dospela k tomu, že to celé budem riešiť s Transparency, ktorá ma v tom podporila. Počas procesu, keď sme sa doťahovali s ministerstvom a dožadovali sme sa informácií o zmluvách, tak som dospela k záveru, že by o tom mali ľudia vedieť.
Vo svojom blogu aj na tlačovke ste uviedli, že na akciu predstavovania loga predsedníctva bola prepojená strana Smer-SD. Ako ste k tomu dospeli?
Povedali nám to naši nadriadení v decembri, pred Vianocami. Bol už večer a my sme v práci občas zostávali aj do večerných hodín. Moja šéfka sa vtedy vrátila z jedného stretnutia. Neviem, či sa o tú informáciu potrebovala s nami nejako podeliť alebo ju určitým spôsobom odfiltrovať, no spolu s kolegyňou, ktorá to celé spracovávala, nám ukázala video z úvodného programu zo snemu strany Smer z decembra roku 2015. Povedala nám, že nejako takto by to malo vyzerať, ak sa logo zrealizuje, a že ide o agentúru blízku Smeru.
Ministerstvo vám nevedelo poskytnúť dokumentáciu k podujatiu. Ako je to možné? Existuje vôbec?
Podľa mňa nám ju skrátka nechcú dať. Dokumentácia existuje a sama som ju videla a pracovala som s ňou.
Dokumentácia teda obsahuje informácie, ktoré by mohli samotné ministerstvo zdiskreditovať?
Áno, samozrejme.
Počas tlačovky, ktorú ste zorganizovali, nečakane vystúpil aj šéf agentúry Viva Musica Matej Drlička, ktorý dostal od ministerstva zákazku bez tendra. Spomenuli ste, že počas jednej zo schôdzí navrhol, či sa nedá „zinscenovať“ verejné obstarávanie. Drlička to na tlačovke poprel a povedal, že na nič také si nespomína. Čím si to vysvetľujete? Kto z vás má, v úvodzovkách, „diery v pamäti“?
Ja si to pamätám úplne jasne a bolo tam viacero ľudí. Bavili sme sa o tom, ako sa dá tento koncept sformalizovať, a vtedy pán Drlička povedal, že ak to bude potrebné, môže osloviť nejaké agentúry, a podotkol, že v tomto fachu to tak chodí. Ja som s ním nesúhlasila.
Viete pánovi Drličkovi dokázať, že to naozaj povedal? Máte svedkov?
Bolo tam viacero ľudí. Bol tam pán Čermák z Viva Musica, moja riaditeľka a ešte jeden môj kolega, na ktorého meno si teraz nespomeniem, pretože to celé len zapisoval a nezapájal sa do diskusie.
Nebojíte sa „pomsty“ či súdnych krokov zo strany ministerstva?
Vedela som, že sa musím pripraviť na všeličo a skrátka musím prebrať zodpovednosť za svoje činy.
V ministerstve sa začala objavovať Zuzana Ťapáková, ktorá mala obsadiť post mediálnej poradkyne. Po jej príchode sa mali rozpočty na určité podujatia navyšovať. Viacero novinárov na vašej tlačovke spomenulo, že pani Ťapáková vás nepozná a nikdy nevidela. Pritom vy ste priznali, že ste sa s ňou stretli…
Ona si to nechce pamätať. Stretli sme sa minimálne na troch stretnutiach, kde sme spolu komunikovali. Došlo medzi nami k diskusii.
Je možné, že si vás skrátka len nezapamätala spomedzi všetkých ľudí, ktorí v ministerstve robia?
Mala by si ma pamätať.
(Tu sa do rozhovoru vložil Šípoš, ktorý podotkol, že „aj pri týchto troch stretnutiach sa nachádzali svedkovia“, pozn. redakcie.)
Áno, samozrejme. Boli to veľké stretnutia.
Takže to neboli len diskusie zoči-voči s pani Ťapákovou?
Na prvom stretnutí som bola napríklad s ľuďmi z kancelárie pána Korčoka, s mojou riaditeľkou a s mojou kolegyňou. Na ďalšom stretnutí som bola s pánom Korčokom, s mojím generálnym riaditeľom a opäť s mojou riaditeľkou a mojou kolegyňou. Na ďalšom stretnutí sme boli my radoví zamestnanci a opäť naša riaditeľka.
Reagovalo ministerstvo na váš blog?
Neviem, pretože som odvčera nebola na Facebooku, no neozvali sa mi na mobil a pokiaľ viem, tak som od nich zatiaľ nedostala ani mail. Nie, nikto mi nevolal.
Pán Drlička so svojou agentúrou dostal zákazku bez tendra. Je to bežný scenár v ministerstve? Stretli ste sa s ním aj pri iných akciách?
Viem hovoriť len konkrétne o tých skúsenostiach, ktoré mám ja. No videla som, že aj ďalšie pripravované zákazky sa nerobili úplne v poriadku. Neviem ale, akým spôsobom sa vyvíjali ďalej.
Pán Drlička opísal vstup svojej agentúry do veci tak, že ho oslovili z ministerstva ako poradcu a postupom času akciu vzal pod svoje krídla. Respektíve agentúry Viva Musica. Je to bežný postup?
Podľa mňa by to tak rozhodne nemalo byť.
Môže toto „ukázanie prstom“ na ministerstvo nejako ovplyvniť vašu profesijnú kariéru, prípadne váš osobný život?
Predpokladám, že to na môj život bude mať nejaký vplyv, no ako hovorím, keď som sa to rozhodla spraviť, tak som si zvážila aj všetky dôsledky.
Plánujete, že odídete do zahraničia a celú problematiku hodíte za hlavu?
Aj to je možnosť.
