Stretla som sa s veľvyslancom USA. Navrhol niekoľko tém a ja som si až počas nášho rozhovoru uvedomila, že tie témy – to, čo k nim bolo povedané, aj to, o čom som radšej len potichu uvažovala, vytvárajú dokonalý obraz toho, kde je Slovensko 27 rokov po Nežnej Revolúcii.
1) Novela rokovacieho poriadku
Zdanlivo sa vás to netýka a preto máte pocit, že sa zasa zaoberáme len sami sebou. Lenže, toto nie je o našich horalkách. Je to o vás. Minimálne o tých, ktorí v ostatných voľbách volili opozíciu, lebo chceli zmenu. O tých, ktorých už nebaví poctivo podnikať s minimálnym ziskom, platiť dane a odvody a nezmyselné poplatky, byť pod neustálou šikanou štátneho byrokratického aparátu a pritom sa prizerať príbehu neschopného bývalého spolužiaka z výšky, ktorý je dnes susedom Kaliňáka, a preto, že mu zohnal nejaké byty v dobe kešu, a preto, že „prenajíma“ byt premiérovi, beztrestne môže okrádať štát na vratkách DPH. Keďže vás to štve, štve vás korupcia, tí istí víťazi verejných obstarávaní, opakované klamstvá, špinavé biznisy a nulová vymožiteľnosť práva, dali ste hlas povedzme SaS alebo Oľano. Kvôli iným politickým zapredancom síce neskončili vo vláde, ale vy aspoň očakávate, že budú vaším hlasom v parlamente a keď už reálne nemôžu nič z vašich krívd napraviť, budú aspoň nahlas kričať za vás. Nebudú. Predseda parlamentu, ktorý sa chce vymakať až na premiéra, si povedal, že ten váš hlas bude lepšie umlčať. Ohol rokovací poriadok a nepomôže ani jednoznačné NIE prezidenta. Koalícia jeho veto prelomí a vy ste dokričali. Nie my. Predovšetkým vy.
2) Bašternák
Myslela som si, že toto nemôžu ustáť. Ani Gorila nebola tak jednoznačne zdokumentovaná ako Bašternák. Keď komentátor Marián Leško vyhlásil tú pamätnú vetu v zmysle…. ak Kaliňák s Ficom ustoja Bašternáka, môžu aj vraždiť v priamom prenose, hovorila som si: „Žiadne ´ak´ nebude“. Koľkých z vás som presviedčala na námestiach, pred Bonaparte, cez FB, že Kaliňák celkom isto padne? Zahrkalo to s ním a oslabila sa jeho pozícia v Smere, spadla mu koruna korunného princa. Lenže efekt kauzy Bašternák je celkom iný ako pád Kaliňáka – denno denne vychádzajú v novinách články o ďalších a ďalších Kaliňákových biznisoch a nikto im už nevenuje pozornosť. Prečítate si, možno vám stúpne tlak… OK. A? Nič. NAKA naháňa opozičných politikov, policajný zbor sa zbavuje nepohodlných vyšetrovateľov, vytláčajú odvážnych prokurátorov, niektorí policajti pomáhajú a chránia tým, že zbijú násť ročných chlapcov, ktorým na rozdiel od Bašternáka ani len nedovolia telefonovať. Právny štát, v ktorom minister podozrivý z korupcie vedie políciu, je v rozklade. A všetci spoločne už ani nie s napätím čakáme na tú vraždu v priamom prenose.
3) Extrémizmus
Kotleba. Bude rásť. Nie je to len /ale aj/ o zlyhaní „štandardných strán“, ktoré nevenovali dostatočnú pozornosť reálnym problémom ľudí. Lebo ten, kto aj teraz verí, že Kotleba má skutočné riešenia na vaše problémy, má naozaj problém. Kotleba je o ťažkopádnom kolísaní sa z jednej nohy na druhú a o pažiach naširoko od tela, ktoré majú navodiť dojem hory svalov. Je o silných, ale veľmi jednoduchých a prázdnych slovách a gestách, ktorému ľud rozumie. A je o deťoch, -násťročných voličoch, ktorí nevedia zhola nič o zverstvách II. Svetovej vojny a preto s pokojným svedomím volia niekoho, kto popiera holokaust. Volia ho, lebo dejepis na škole je povrchný, o všetkom a o ničom. Ich rodičia, ktorí majú dve mizerne zaplatené práce, aby uživili rodinu, nemajú čas povedať im o fašistickom Slovensku pod Tisom a príliš často trúsia poznámky o defenestrácii parlamentu plnom zbytočných politikov, platených z ich daní. A volia ho, lebo väčšina Slovákov je geneticky nastavená na mužného vodcu, ktorý môže aj doma mlátiť ženu, aj mať milenky aj si kúpiť súkromný dom za príspevok od štátu. Hlavne, že vie svalnatou pažou buchnúť do stola a hrať sa na hejslováka.
Nebezpečenstvo Kotlebu nie je v ňom samotnom, ale v tom, že viacerí bielogolieroví politici sa zúfalo snažia o jeho voličov a preberajú jeho témy. Nebude to Kotleba, kto presadí namiesto žltých hviezd tabuľku s nápisom „ Som zahraničný agent“. Budú to Fico, Danko a ďalší, ktorí majú tak, ako Mečiar kedysi, pokrk neposlušných mimovládok a ich videnia sveta.
4) Rómske osady
Škoda reči. Všetky po-novembrové vlády sa tvárili, že sú pre nich prioritou a žiadna /ani tá naša/ sa v riešení problémov rómskych osád nikam nepohla. Kopec rečí, kopec papierov, sľuby o rómskej reforme, čakanie …… Kotleba v parlamente. Asi tak by sa to dalo zhrnúť. A pritom stačí okopírovať model starostu Vladimíra Ledeckého a jeho Spišského Hrhova a preniesť to na národnú úroveň /alternatíva je Ledeckého naklonovať/. Kým my sa tvárime, že vymýšľame teplú vodu, rastie armáda nevzdelaných detí a dospelých, ktorí sa chybami a neschopnosťou štátu nikdy neuplatnia v našom vzdelávacom systéme, ani na otvorenom trhu práce. Čoskoro sa kvôli tomu zrúti dôchodkový systém a na neriešenie osád doplatíme všetci. Vrátane Kotlebu a všetkých tých, ktorí prekryli akútnosť problémov rómskych osád falošnou témou utečencov, ktorí tu ani nie sú.
Dvadsaťsedem rokov po Nežnej revolúcii je naša spoločnosť v rozklade. Kvôli tým istým ľuďom, ktorých sa nám nepodarilo vyštrngať z krajiny. Kvôli znovuobjavujúcim sa tieňom minulosti a jej režimov – komunizmu a mečiarizmu. Novela rokovacieho poriadku ide umlčať nepohodlných, kamaráti vplyvných kamarátov nám ako za mečiarovej privatizácie rozkrádajú krajinu, najväčší mafiáni sú vo vláde, v spoločnosti bujnie nenávisť a zatrpknutosť a viera v extrémne „riešenia“ a doslova pestovanie medzigeneračnej chudoby plnej alnalfabetov, ktorá sa dá pred každými voľbami kúpiť za balíček cigariet. A už tu bola aj tá vražda, nie? Síce nie v priamom prenose (Remiáš), ale dokonale nepotrestaná.
Uviazli sme v časopriestore detského snežítka, ktorým v šialenom rytme trepú ficovia, mečiarovia, kaliňákovia, kočnerovia, širokí, ako sa im zachce. A my si tam vnútri už len potichu snežíme. Je najvyšší čas na zmenu vlády, zmenu klímy, prevalcovanie neslušných slušnými. Srdce tejto krajiny treba znovu nakopnúť.
Zn. Súrne kúpim defibrilátor. (Nie cez Medical Group)
Lucia Nicholsonová (SaS)
Článok publikujeme so súhlasom autora
