“V rovine vyhlásení každý súhlasí s tým, že vonkajšie hranice Únie treba chrániť – avšak v záujme (všeobecnej) ochrany sa prakticky nedeje nič,” zdôraznil poradca, ktorý v tejto záležitosti vníma určitý rozpor medzi slovami a skutkami.
Podľa agentúry MTI Bakondi podotkol, že síce už vznikli správne nápady i rozhodnutia, mnohokrát sa v nich však objavil nejaký prvok, ktorý celý proces vrátil späť k dávnejšej mylnej politike. Ako príklad uviedol zriadenie 1500-člennej pobrežnej stráže, o ktorej napokon vysvitlo, že z tohto počtu príslušníkov priamo strážiť hranice má za úlohu iba necelých 500.