V roku 2004 sa Slovensko vo veľkom „zbratalo“ so starým kontinentom a stalo sa členom Európskej únie. Tento krok logicky vyvolal množstvo pozitívnych, ale aj negatívnych reakcií. Kritické hlasy v súčasnosti ešte prehlbujú a vyvolávajú zmiešanú polemiku aj nie práve najružovejšie vzťahy medzi členskými krajinami. Europoslanci Branislav Škripek, Richard Sulík, Ivan Štefanec a Vladimír Maňka pre ParlamentnéListy.sk zapolemizovali nad osudom EÚ.
Quo vadis, Únia?
Pre niekoho je EÚ konzistentným projektom, pre iných „diktatúrou“ úzkej skupiny ľudí, ktorí šliapu na päty členským štátom. A ako to vidia ľudia, ktorí sú priamo pri zdroji? „Dnes vidíme nepriaznivé tendencie, ktoré sú výsledkom toho, že sa EÚ otáča Bohu chrbtom. Krajiny si nectia autoritu Boha ani židokresťanské etické princípy. Aj keď Európska únia vznikla na kresťanských základoch, dnes akoby na to poprední európski politici zabúdali,“ udrel na eurokresťanskú nôtu europoslanec Branislav Škripek. Napriek kritike vidí v Únii ešte nádej. „Rád však zdôrazňujem, že nikdy nie je neskoro k Bohu sa prinavrátiť,“ podčiarkuje a dodáva, že EÚ je v globálnom meradle stále ostrovom mieru, no tento stav nemusí trvať naveky.
Podľa Vladimíra Maňku je Únia bičovaná viacerými krízami. V minulosti to bola finančná a v súčasnosti utečenecká a migračná kríza. Tiež pre starý kontinent za určitých podmienok prognózuje poriadne drsný osud. „Obrovskou výzvou, ktorá ohrozuje život na Zemi, sú klimatické zmeny. Ak ich nebudeme riešiť, čakajú nás živelné pohromy a katastrofy takého rozsahu, aký si dnes väčšina ľudí nedokáže ani predstaviť. Migrácia v dôsledku klimatických zmien by bola stokrát silnejšia ako tá z minulého roka,“ konštatuje.
„Momentálne Únia smeruje k neriaditeľnému superštátu, v ktorom budú rásť dlhy a zodpovedné krajiny budú musieť financovať tie ostatné. Takto Únia nemá šancu dlhodobo prežiť,“ rýpol si Richard Sulík. Napriek dávke pesimizmu vidí riešenie v podobe reformy. „Tá bude spočívať v tom, že veľká časť kompetencií sa vráti členským krajinám a dôsledne sa bude dodržiavať princíp subsidiarity,“ prezradil líder SaS.
„V súčasnosti nežijeme ľahké časy, no podľa mňa ich vyriešime len spoločnou spoluprácou,“ nazrel do budúcnosti Ivan Štefanec. Podčiarkuje najmä hrozbu terorizmu, no zároveň upriamuje pozornosť aj na výzvy digitalizácie, lepšiu podporu podnikania či nové obchodné dohody.
Miesto na európskom nebi
„Veľmi dôležité,“ odpovedá europoslanec Škripek na otázku, aké miesto má Slovensko v rámci Únie. Zároveň konkretizuje a nevybočuje z prísne duchovnej roviny: „A toto považujem za kľúčové miesto pre našu krajinu, spoločne sa modliť za Európu, za konverzie jej politických predstaviteľov, prebudenie v cirkvách, v národoch, za jej obyvateľov, aby spoznali cesty k Bohu.“
„Pri našom vstupe do EÚ sme na Slovensku tvorili 52 % hrubého domáceho produktu EÚ na obyvateľa. Dnes je to viac ako 76 %. Predbehli sme Maďarsko, dobehli Portugalsko, výrazne sme znížili náskok Českej republiky,“ hodnotí Maňka Slovensko po stránke ekonomického vzostupu. Exžupan BBSK má na miesto v EÚ jasný názor: „Počas nášho predsedníctva v EÚ v druhom polroku 2016 si mali možnosť všetci zainteresovaní všimnúť, že sme rešpektovaný a plnohodnotný člen EÚ.“
„Slovensko patrí do Európskej únie,“ jednoznačne sa vyjadril šéf liberálov Sulík. Podčiarkuje, že jej základná myšlienka ako voľný pohyb tovaru, kapitálu či osôb je skvelá, no zároveň upozorňuje na jedno veľké „ale“. „Musíme si ale na Slovensku uvedomiť, že Únia nie je žiadny spolok milosrdných a za naše záujmy musíme tvrdo bojovať,“ hovorí bojovne Sulík.
Podľa europoslanca Štefanca je postavenie Slovenska dané práve jeho geografickou polohou, ale aj štruktúrou ekonomiky. „V dobrom slova zmysle sme odsúdení na spoluprácu, lebo sme menšou krajinou nachádzajúcou sa v Európe a orientujeme sa najmä na proexportnú komunitu,“ dodáva. Naše dobré meno, podľa europoslanca, závisí aj od toho, ako zvládneme predsedníctvo v Rade EÚ. To hodnotí známkou „celkom dobré“.
Dať zbohom Európe?
V súčasnosti sa na úrovni politického, ale aj spoločenského/voličského spektra debatuje o potenciálnom odtrhnutí Slovenska od Európskej únie. Za týmto radikálnym scenárom tvrdohlavo stoja najmä členovia extrémistickej ĽS NS a jej sympatizanti. „Odchod z Únie nie je ako zrušenie členstva v rybárskom krúžku,“ rázne sa k problematike vyjadril Škripek. Zároveň vymenoval rad výhod, ktoré by sa po odtrhnutí od Únie stali pre Slovensko hudbou minulosti. „Skončilo by bezproblémové cestovanie, podnikanie v zahraničí aj cezhranične, ťažšie by sa našla práca a problém by mali aj študenti na zahraničných univerzitách,“ hodnotí.
Podľa Vladimíra Maňku by takýto krok Slovensko jednoznačne poškodil a ľahko by sa tak mohlo stať závislé od niekoho iného. „Nikde inde by však nebolo rovnocenným partnerom. Nikde by ho partneri nepodporovali tak, aby sa im ekonomicky a životnou úrovňou približovalo a vyrovnalo,“ tvrdí bývalý šéf BBSK.
A aký osud by čakal Slovensko po odtrhnutí z Únie podľa lídra SaS Richarda Sulíka? Podľa neho je otázka príliš hypotetická. „Vstupuje tu do hry strašne veľa faktorov, no aj keď sme malá krajina s relatívne nízkym vplyvom, vieme v rámci možností prispieť k tomu, aby prebehli potrebné a nevyhnutné reformy,“ uzavrel.
„Z geopolitického a aj z ekonomického hľadiska by to bola katastrofa,“ polemizuje Štefanec nad alternatívnym osudom krajiny. „Deväť z desiatich našich výrobkov ide na export a sedem takýchto výrobkov končí v EÚ, takže akýkoľvek návrat do minulosti by znamenal predraženie našich služieb, zvýšila by sa nezamestnanosť a zhoršila životná úroveň,“ varuje europoslanec.
Odtrhnutí od reality?
Slovenskí europoslanci si občas zlíznu aj poriadnu kritiku, a to rovno z najvyšších politických kruhov. Podľa šéfa parlamentu Andreja Danka „…žijú v iných dimenziách, v iných príjmoch, v iných sférach, a potom sú odtrhnutí od reality“. Podobnej rétoriky sa drží aj premiér Robert Fico, ktorý svoju kritiku adresoval najmä na skupinku smeráckych rebelov, ktorí sa rozhodli rýpnuť do vnútrostraníckych pomerov.
„Ja sa tu vždy pýtam, o akú realitu ide?“ krúti hlavou Škripek. Ten ľutuje len jedno: „Ako europoslanec vidím veľké medzery v spolupráci s vládnymi predstaviteľmi a ich neochotu vzájomne spolupracovať naprieč politickým spektrom. V iných krajinách EÚ je kultúra spolupráce na vyššej úrovni.“
Podľa Maňku sa ľudia „odtrhnutí od reality“ nenachádzajú len v europarlamente. Nájdu sa aj na premiérskych stoličkách. „Aj ja som povedal, že niektorí premiéri sú odtrhnutí od reality, keď pri vyjednávaní o rozpočte EÚ odmietli pred tromi rokmi poskytnúť peniaze na ochranu vonkajších hraníc a neskôr na to doplatila celá Európa. A nemal som vôbec na mysli slovenského premiéra, ktorý za svojich kolegov nemohol,“ dodáva.
„Toto hovorí len Fico o tých svojich a nemienim to komentovať,“ stručne odvrkol Richard Sulík.
„Takéto vyjadrenia som zachytil hlavne od predsedu vlády a ten ich adresoval najmä svojim europoslancom. Vyvolalo to určitú reakciu a môžeme ju teraz sledovať na rozklade jeho strany,“ konštatuje Štefanec. Dodáva, že sa stretáva s europoslancami, ktorí „odtrhnutí od reality určite nie sú“ a pravidelne sú v kontakte s „bežnými“ ľuďmi vo svojich krajinách. „Konám rovnako. Každý týždeň som nielen v europarlamente, ale aj na Slovensku. Stretávam sa s mladými ľuďmi, podnikateľmi či študentmi. Táto práca ma o to viac teší, že mám informácie z prvej ruky a môžem pomáhať ľuďom s rôznymi problémami,“ uzavrel europoslanec.
