V druhom kole prezidentských volieb v jednej z najchudobnejších európskych krajín, Moldavsku, sa proti sebe postavia kandidát zastupujúci prorusky zmýšľajúcu časť obyvateľstva Igor Dodon a proeurópsky orientovaná bývalá ministerka zdravotníctva Moldavska Maia Sanduová.
V rámci prvého kola volieb, ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 30. októbra, získal najviac hlasov Igor Dodon, ktorý v rámci svojej politickej kampane distribuoval plagáty, na ktorých bol vyobrazený spolu s ruským prezidentom Putinom. Dodon dostal podľa moldavských médií 48,2 % hlasov a pred v poradí druhou Sanduovou mal desaťpercentný náskok.
Konečné rozhodnutie o budúcom politickom smerovaní Moldavska teda padne až 13. novembra v priamej voľbe prezidenta krajiny. Tá je vo východoeurópskom štáte novinkou a v súvislosti s priamou voľbou sa hovorí o tom, že nový prezident by mohol mať väčší vplyv na politiku krajiny, pretože bude mať mandát od celého moldavského národa.
Ešte pred prvým kolom prezidentských volieb na seba upútal pozornosť najmä zo strany susednej Ukrajiny proruský kandidát Igor Dodon, keď v rozhovore pre ruské noviny Kommersant uviedol, že Krym je de facto časťou Ruskej federácie. „Vie o tom celý svet. Len právne to ešte nie je vyriešené, väčšina štátov západného sveta to zatiaľ odmieta priznať,“ uviedol v rozhovore.
Dodon sa však následne zhrozil, ako by mohlo uznanie Krymu za časť Ruskej federácie ovplyvniť prístup Ukrajiny k Podnestersku, a svoje slová mierne poopravil. „Poviem to takto: politik Igor Dodon považuje Krym za de facto časť Ruska. Ešte o tom však budeme hovoriť po voľbách,“ uviedol Dodon a dodal, že by sa na jednu zo svojich prvých štátnych návštev vydal do Kyjeva.
Dodonove slová vyprovokovali ukrajinskú stranu, ktorá reagovala. V utorok na svojej facebookovej stránke informoval tlačový hovorca moldavského prezidenta Sviatoslav Cegolko, že ho veľvyslanec Ukrajiny v Moldavsku vyzval na konzultáciu. Podľa Dodona ukrajinský politik svojich moldavských kolegov požiadal, aby sa pred voľbami zdržali špekulácií na tému územnej celistvosti Ukrajiny.
Aké má moldavský prezident vlastne právomoci?
Od roku 2009 je Moldavsko parlamentná republika, čo znamená, že právomoci prezidenta sú obmedzené. Na druhej strane sa nedá konštatovať, že by išlo o čisto ceremoniálnu funkciu. Prezident má právo uzatvárať medzinárodné zmluvy, je veliteľom ozbrojených síl krajiny, môže rozpustiť parlament, iniciovať referendá a pozastaviť platnosť právnych aktov.
Hoci zvonku to vyzerá, že v tohtoročných prezidentských voľbách v Moldavsku sa bude rozhodovať najmä o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny, predvolebné kampane oboch kandidátov sa sústredili najmä na boj proti korupcii.
Kľúčovým bodom v agende oboch prezidentských kandidátov je boj s „režimom oligarchu Vladimira Plahotniuca“, ktorý nezaujíma žiadny oficiálny post, ale – podľa mienky opozície – kontroluje celú moldavskú vládu. Plahotniuc vlastní niekoľko spoločností v mediálnej a iných oblastiach.
Ďalším bodom v agende oboch kandidátov je boj proti korupcii a trestné stíhanie tých jednotlivcov, ktorí sú zodpovední za odčerpanie 767 miliónov dolárov z troch moldavských bánk, k čomu došlo v rokoch 2012 – 2014. Táto aféra okrem iného poškodila aj moldavskú perspektívu vstupu do EÚ.
Pár slov o oboch kandidátoch
Igor Dodon je štyridsaťjedenročný politik, ktorý v období vlády komunistov, v rokoch 2006 – 2009, pôsobil vo funkcii ministra hospodárstva. Predtým, než sa stal politikom, vyučoval finančníctvo a ekonómiu na niekoľkých vysokých školách. Po neúspešnej kandidatúre na post primátora Kišiňova v roku 2011 odišiel z radov komunistov a pridal sa k socialistom, z ktorých už v roku 2014 vytvoril najsilnejšiu stranu v krajine.
Vo svojej predvolebnej kampani hovorí najmä o sociálnej spravodlivosti, zlepšení vzťahov s Ruskom, odstupe od ekonomickej časti asociačnej dohody s EÚ a boji s oligarchom Plahotniucom.
Proti Dodonovi stojí štyridsaťštyriročná bývalá ministerka školstva Maia Sanduová. Táto ctižiadostivá moldavská politička promovala na Harvardovej univerzite a v rokoch 2010 – 2012 pôsobila vo funkcii poradkyne výkonného riaditeľa Svetovej banky vo Washingtone.
Zdá sa, že Sanduová sa teší podpore mnohých významných európskych činiteľov; nedávno sa objavila na fotografiách s Angelou Merkelovou, Donaldom Tuskom či Jeanom-Claudom Junckerom.
Medzi hlavné body jej prezidentskej kampane patrí európska integrácia a boj s oligarchami a korupciou.
Posledné predvolebné manévre
Niekoľko dní pred druhým kolom volieb sa prorusky orientované médiá v krajine snažia na poslednú chvíľu ovplyvniť výsledok volieb tým, že svojich divákov zásobujú expertnými názormi „politológov“, ktorí upozorňujú na to, že stúpenci Sanduovej organizujú v Kišiňove „Majdan“, aby zabránili víťazstvu proruského Dodona.
Podľa týchto správ sa do celej akcie zapoja najmä rumunskí študenti, ktorých budú do moldavského hlavného mesta dovážať autobusy. Podľa analýzy, ktorá sa objavila na serveri News.liga.net, sa tým proruské médiá snažia prinútiť čo najviac voličov, aby išli voliť, a zabránili tak „proeurópskemu prevratu“.
Strach z toho, že v prípade víťazstva Dodona vo voľbách sa Moldavsko zásadne vychýli z trajektórie európskej integrácie, však podľa experta nie je na mieste.
„Aj keby sa to stalo, parlament môže jednoducho také riešenie zablokovať. Prezident má do istej miery právo formovať zahraničnú politiku krajiny, ale Moldavsko je parlamentná republika. Aj keby Dodon zvíťazil, nebude mať dostatočnú podporu v parlamente,“ uviedol vedecký pracovník z Inštitútu svetovej politiky Leo Litra.
Čo sa verejnej mienky týka, krajina je dosť rozdelená. Podľa údajov Centra sociologických štúdií z 21. septembra – 8. októbra tohto roku je za vstup do EÚ 51 % Moldavcov. Za bližšiu spoluprácu s Ruskom je potom 43 % respondentov.
