V tieni ukrajinského konfliktu sa vo východnej Európe odohrávajú ďalšie geopolitické súboje, ktorých obsahom je súperenie o to, či daná krajina bude viac orientovaná na západnú Európu a jej organizácie, alebo naopak na Rusko a ním vytvorené štruktúry. Typickým príkladom je súčasný vnútropolitický boj o Moldavsko, malú krajinu zasadenú medzi Rumunsko a Ukrajinu. Moldavci hovoria jazykom, ktorý je takmer úplne zhodný s rumunčinou, ale z politických dôvodov sa mu hovorí moldavčina. V krajine žije vďaka histórii však viac ako 15 % ľudí, ktorí majú ako materinský jazyk ruštinu alebo ukrajinčinu. V jazykovom rozdelení a faktu, že krajina bola striedavo súčasťou Rumunska a Sovietskeho zväzu, tkvie základ dnešnej politickej rozpoltenosti, ktorá je minimálne porovnateľná s Ukrajinou. Na časti územia Moldavska navyše existuje separatistický kvázi štát Podnestersko, ktoré vytvorili po slovansky hovoriaci obyvatelia na druhom brehu rieky Dnester, ktorý historicky k Moldavsku nepatril, ale za Sovietskeho zväzu sa v ňom ocitol.
Komplikovaná politická situácia sa prejavila aj v nedeľných prezidentských voľbách. Tie sa opäť po dvadsiatich rokoch konali formou priamej voľby a rozdelenie politickej scény na strany, ktoré presadzujú budúce členstvo v EÚ, a tými, ktoré naopak vidia budúcnosť v užšej spolupráci s Ruskom a jeho eurázijskou úniou, sa logicky opäť prejavilo.
Proruský socialista Dodon
Prorusky orientovaný tábor viedol do volieb šéf Socialistickej strany (PSRM) Igor Dodon. Jeho strana vznikla v čase, keď bola krátko v krajine zakázaná Komunistická strana ako náhrada pravoverných komunistov. Keď sa komunisti za svojho prezidenta Voronina (mimochodom, častého hosťa v Karlových Varoch) rozhodli robiť politiku vyváženú na Západ aj Východ, stali sa socialisti hlavnou zložkou proruskej časti politického spektra. Ich líder chce teraz pretvoriť Moldavsko do trojfederácie, v ktorej by členom okrem samotného Moldavska bolo aj separatistické Podnestersko a turkickojazyčné autonómne Gagauzsko, ktoré tiež občas pokukáva po integrácii s Ruskom. V Podnestersku síce tamojší prezident aktuálne vyzval na pripojenie k Rusku, ale jeho apel je považovaný skôr za snahu pomôcť v kampani Dodonovi aj sebe pred podnesterskými prezidentskými voľbami v decembri.
Na prvú zahraničnú cestu chce Dodon symbolicky zamieriť do Kremľa, ale ťažko očakávať, že by išiel ďalej a napríklad vypovedal zmluvu o pridružení krajiny k EÚ. Vzťahy so Západom a hlavne Rumunskom by ale logicky ochladli a krajina by sa viac orientovala na spoluprácu s Moskvou.
Proeurópska kandidátka Sanduová
To odmieta proeurópsky politický tábor, ktorý je však teraz rozštiepený medzi vládu a opozíciu. Prozápadné sily sa totiž rozštiepili po obrej korupčnej afére, keď sa za ich vlády z jednej z moldavských bánk stratila miliarda dolárov. To vyvolalo v krajine vlnu protestov ako proruských síl, tak časti verejnosti orientovanej na spoluprácu s EÚ. Z druhého spomínaného prúdu vznikla aj nová strana Akcia a solidarita (PAS), ktorú vedie ďalšia prezidentská kandidátka, Maia Sanduová, bývalá ministerka v proeurópskej vláde. Sanduová chce pokračovať v začleňovaní krajiny do európskych integračných štruktúr, ale zároveň ostro kritizuje súčasnú “proeurópsku” vládu ako skorumpovanú a nepriehľadnú.
Oligarcha v pozadí vlády
Jadrom vlády totiž je Demokratická strana (PDM), ktorá drží aj post premiéra, ale jej skutočným lídrom je moldavský oligarcha a podpredseda parlamentu Vladimir Plahotniuc. Ten nominálne patrí k proeurópskym stranám, ale zrejme by sa vedel dohodnúť aj s Igorom Dodonom, ktorý je pre neho asi prijateľnejší ako militantný proruský politik Renato Usatîi, ktorý nemohol pre prebiehajúce obvinenie kandidovať. Plahotniucovi demokrati krátko pred voľbami svojho kandidáta stiahli a podporili Sanduovú ako jednotnú kandidátku proeurópskych strán, ale nie je celkom isté, že tento krok pomohol čiastočne aj Igorovi Dodonovi, ktorý tiež mohol získať časť voličov od demokratického kandidáta.
Prvé kolo voľby prinieslo očakávaný výsledok v podobe Dodonvho víťazstva, ktoré však vďaka zisku 48 % hlasov nestačilo na zisk funkcie prezidenta už po prvom kole hlasovania. Druhá Sanduová si s 38 % hlasov nakoniec vynútila druhé kolo, do ktorého však pôjde ako favorit Igor Dodon. Náskok desať percent nie je síce nedostihnuteľný, ale analýza kandidátov, ktorí v prvom kole vypadli a z ktorých najsilnejší nedosiahol ani na šesť percent hlasov, naznačuje, že oba znepriatelené politické tábory môžu počítať so zhruba rovnakým počtom hlasov “prepadnutých” v prvom kole. Sanduovú by mali podporiť bývalý premiér Leancâa (3,1 %) aj Ghimpu – vodca liberálov (1,8 %), ktorí presadzujú spojenie Moldavska s Rumunskom. Naopak, kandidát radikálne proruskej Našej strany, ktorú vedie Renato Usatîi, Ciubaşenco (6 %), by mal podporiť Dodona, ktorého ale pred koncom kampane kritizoval za údajnú tajnú dohodu s oligarchom Plahotniucem.
Mesto proti vidieku
Voľby preto 11. novembra rozhodnú, ktorý z dvoch postupujúcich kandidátov zmobilizuje k urnám viac voličov vo svojich baštách, lebo Igor Dodon sa opiera skôr o hlasy z moldavského vidieka, zatiaľ čo Maia Sanduová v prvom rade o voliča z metropoly Kišiňov a ďalších väčších miest. Boj o Moldavsko preto čaká už o niekoľko dní ďalšia napínavá epizóda.
Autor: Petr Sokol
