V oblasti, kde tieto mestá ležia, totiž hrozí masívne vysychanie lesov. Tisícky rokov bola v oblasti mierna klíma, no v dôsledku globálneho otepľovania priemerná teplota v oblasti stúpa a ak bude otepľovanie pokračovať súčasným tempom, do konca 21. storočia zostane na mieste súčasných lesov už len púšť. Ak sa množstvo svetovo produkovaných skleníkových plynov podstatne nezníži, je podľa odborníkov dezertifikácia v južnej Európe len jedným z nevyhnutných dôsledkov.
Joel Guiot, paleoklimatológ z Európskeho centra pre geologické vedy a výskum a hlavný autor štúdie, vysvetľuje, že v dôsledku otepľovania sa budú vegetačné pásma v oblasti paralelne posúvať viac na sever, do oblastí, kde bude priemerná teplota prijateľnejšia. Analýza kombinuje model klímy s modelom vegetácie, ktorý predpovedá, ako rastliny budú reagovať na pôdu, na zmeny teploty, zrážok a koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére. Viac oxidu uhličitého v atmosfére znamená, že budú stúpať teploty, bude menej zrážok a to povedie k ďalšiemu vysychaniu, ktoré vedie k vzniku púští.
Guiot a jeho spoluautor Wolfgang Cramer, vedecký riaditeľ Stredomorského ústavu pre biodiverzitu a ekológiu, vypracovali štúdiu na základe celého radu rôznych scenárov budúcnosti svetových emisií. Pracovali aj so záväzkom znížiť súčasný stav otepľovania z 2 °C na 1,5 °C , ktorý je zahrnutý v dohode o klimatických zmenách, prijatej v Paríži. Dodržanie tohto záväzku by podľa nich mohlo zvrátiť nelichotivé vyhliadky stredomorských krajín v tomto smere.
Simulovaný model, s ktorým autori pracovali, samozrejme, nie je celkom presný a berie do úvahy iba prirodzenú vegetáciu a nie vegetáciu umelo vysadenú ľuďmi, a tiež ignoruje akékoľvek ďalšie potenciálne zasahovanie ľudí do ekosystému. Guiot však tvrdí, že keby model zohľadňoval aj tieto faktory, výsledok by sa nakoniec ukázal ako ešte horší.
Autor: Dominik F.
