V Trenčianskych Tepliciach sa po osemdesiatich rokoch zišiel Kongres slovenských spisovateľov. I s významnou zahraničnou účasťou z dvanástich krajín. A jej dôležitú časť zasa tvorili i krajania. A aj na otázky života slovenských komunít v zahraničí sa dával až neobvyklý dôraz. Samozrejme, nie je to ten najzákladnejší uhol pohľadu na kongres, ale možno i nasvietenie z tejto strany si kongres na stránkach krajanskej tlače zaslúži.
Tým najzákladnejším asi je, že pred osemdesiatimi rokmi kongres varoval pred dianím vo svete a osobitne v Európe i doma, a teraz sa dokázali zísť spisovatelia z rôznych organizácií a vyjadriť podobné obavy. Popritom sa, samzrejme, venovali aj profesným otázkam. Ešte v predvečer dvojdňového rokovania prijal v Bratislave zahraničných účastníkov kongresu predseda Národnej rady SR Andrej Danko, na rokovaní samotnom sa zúčastnil bývalý prezident Rudolf Schuster, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Ivan Sečík či poslanec a bývalý podpredseda vlády a minister Dušan Čaplovič, ako aj ďalšie oficiality.
Rokovanie, pravda, potvrdilo a občas aj ilustrovalo určitú krízu spisovateľského stavu, relativizovanie umeleckých hodnôt, rozdrobenie a problémy spolkového života, smutným dôsledkom ktorých je aj hroziaca strata spisovateľského domu na Laurinskej ulici v Bratislave. Avšak práve i pre tieto úskalia to malo zmysel. I preto sa Svetové združenie Slovákov v zahraničí zapojilo medzi spoluusporiadateľov. Práve i pre najkonkrétnejší a najpálčivejší problém okolo budovy prinieslo SZSZ návrh riešenia v podobe zdieľania objektu s Centrom slovenského zahraničia, ktoré sa dostalo i do uznesení.
V tých je aj požiadavka zabezpečiť systém podpory vydávania klasických i súčasných knižných diel slovenských spisovateľov žijúcich v zahraničí, ako aj diel rekapitulujúcich kultúrne a literárne dedičstvo Slovákov v zahraničí. A tiež reálnu systematickú podporu najmä literárnych, ale aj kultúrnych časopisov zahraničných Slovákov v Srbsku, Chorvátsku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Česku i v ďalších štátoch, keďže predstavujú súčasť slovenskej literatúry, kultúry a nezameniteľným spôsobom pomáhajú udržiavať a rozvíjať identitu a kultúru slovenských krajanských enkláv v zahraničí.
Účastníci trenčianskoteplického kongresu v roku 1936 vyslovili v záverečnom Spoločnom prejave tvárou v tvár nástupu fašizmu nezabudnuteľné slová: „Sme odhodlaní brániť vydobyté hodnoty slobody, nech by už na ne siahal barbarský nepriateľ alebo jeho spojenci tu či v zahraničí.“ Aj účastníci kongresu v roku 2016 sa „hlásia na obranu kultúry a humanizmu všade tam, kde sú základné európske civilizačné hodnoty v ohrození“. Dnes je problémom rozhodnúť, kto tým nepriateľom je – ako v spoločnosti, tak ani v spisovateľskej obci o tom neexistuje konsenzus.Na pocite, že sme nebezpečne blízko situácii z roku 1936, sa však zhodneme…
Autor je člen výboru Rady vlády SR pre kultúru a predseda SZSZ
