Výsledky prieskumu sú podľa nej veľmi potešiteľné a optimistické. “Myslím si, že pokiaľ ide o dôveryhodnosť súdnictva, môžeme povedať, že sme sa odrazili od dna a nastupuje nový trend,” skonštatovala Bajánková. Zároveň ale zdôraznila, že optimizmus je veľmi opatrný a s výsledkami nie sú úplne spokojní, keďže nedôvera občanov v slovenské súdnictvo je stále veľmi vysoká. Súdom a justícii totiž stále nedôveruje viac ako 60 percent respondentov a dôveruje im takmer tretina, teda zhruba 33 percent Slovákov.
Za nepochybne dobrú správu považuje výsledky o náraste miery dôvery a poklese miery nedôvery v justíciu na Slovensku aj mimovládna organizácia Via Iuris. “Je to po dlhom čase zmena v trende z hľadiska vnímania verejnosti vo vzťahu k slovenskému súdnictvu. Ukazuje sa, že zmeny v justícii prinášajú konkrétne výsledky,” povedala advokátka Zuzana Čaputová. Výsledky pritom považujú za relevantné aj napriek tomu, že viac ako tri štvrtiny občanov (85,4 percenta) si názory o slovenských súdoch vytvára na základe sprostredkovaných informácií, čiže nie osobnými skúsenosťami. Za najdôležitejší zdroj informácií považujú v tejto súvislosti médiá (39,3 percenta) a rozprávania známych (39,2 percenta), vlastnú skúsenosť so súdmi má “len” 14,6 percenta opýtaných.
Čaputová je presvedčená, že spôsobom, akým sa justícia javí, aj keď len sprostredkovane, má zásadný význam. “Otázka dôvery v súdnictvo ako samostatná hodnota, je veľmi významná, pretože podľa viacerých teoretických pohľadov miera nedôvery ohrozuje nezávislosť justície. Pretože ak ľudia justícii neveria, majú tendenciu, obrazne povedané, kupovať si spravodlivosť,” vysvetlila. Poukazujú na to aj výsledky prieskumu, podľa ktorých až 85,6 percenta respondentov je presvedčených, že k nedôveryhodnosti súdnictva prispieva miera korupcie. Za ďalší faktor v poradí uvádzajú dĺžku súdnych konaní (80,7 percenta), spravodlivosť rozsudkov (78,4 percenta) a samotnú osobu sudcu s jeho nezávislosťou či odbornosťou (68,4 percenta).
Za zlepšením vnímania slovenských súdov vidí predsedníčka Súdnej rady SR nastolené zmeny v tejto oblasti, v ktorých je potrebné pokračovať. Podľa nej ide predovšetkým o kultivované diskutovanie o problémoch v justícii, v súvislosti s tým doplnila Čaputová aj odstránenie excesov v správaní a komunikácii predstaviteľov justície, personálne zmeny a celkové znormalizovanie a upokojenie situácie. Priestor na zlepšovanie však vidia napr. aj vo väčšej informovanosti a oboznamovaní verejnosti s prácou a zaťaženosťou sudcov, v zrýchlení jednotlivých konaní, čomu by mohli pomôcť okrem iného aj nové procesné kódexy civilného práva, zvyšovanie odbornosti sudcov či lepšej komunikácii a otváraní justície.
Podobné prieskumy, ktoré by dávali spätnú väzbu o miere dôveryhodnosti, resp. nedôveryhodnosti slovenského súdnictva by sa mohli v budúcnosti opakovať, podľa Čaputovej napr. jedenkrát do roka. Ako uviedol podpredseda Súdnej rady SR Ján Vanko, tiež by stál za úvahu prieskum zameraný na problematiku korupcie v justícii. Odpoveďami na otázky, či občan dal úplatok, komu, či na čie požiadanie by mohli podľa neho dať ešte presnejšie a objektívnejšie informácie.
