Cieľom schôdzky štyroch štátnikov je síce Donbas, ale do značnej miery bude ich stretnutie ovplyvňovať aj konflikt v Sýrii. Kancelárka Merkelová dala v ostatných dňoch najavo, že chce presvedčiť svojich európskych partnerov, aby súhlasili so sprísnením sankcií voči Rusku. Médiá tento týždeň informovali o jej telefonáte s americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorý ju údajne v tejto záležitosti jednoznačne podporuje. V samotnom Nemecku aj celej EÚ však Merkelová takú silnú podporu nemá.
Proti ďalším vyhroteným krokom voči Rusku sa teraz vyslovila aj vplyvná poslankyňa z najväčšej opozičnej strany v Bundestagu Die Linke Sahra Wagenknechtová. „Nepriateľské postoje voči Rusku poškodzujú Nemecko a ohrozujú mier vo svete. Vyhrážky v podobe ďalších sankcií alebo vojenskej konfrontácie súčasné problémy nevyriešia a prinesú len ďalšie problémy. To platí nielen pre konflikt na Ukrajine, ale aj pre konflikt v Sýrii,“ uviedla Wagenknechtová podľa týždenníka Zeit.
V rovnakom duchu sa vyjadril aj vládny splnomocnenec pre koordináciu nemecko-ruských vzťahov Gernot Erler z SPD. „Ďalšie sankcie považujem v súčasnej situácii za nevhodné,“ uviedol Gernot, ktorý tak zároveň tlmočil postoje svojej strany. Práve predstavitelia SPD sa stavajú proti sankciám a nepodporujú tak stanovisko kancelárky Merkelovej. Sankcie nepodporujú ani Zelení. „Všetko záleží na Putinovi. Ak preukáže úsilie o dosiahnutie mieru v Sýrii a na Ukrajine, sankcie nie sú na mieste,“ povedala šéfka strany Katrin Göringová-Eckardtová.
Naopak postoj Merkelovej podľa magazínu Spiegel najnovšie viac-menej podporuje minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier (SPD), ktorý nedávno tvrdo kritizoval ruské bombardovanie Aleppa. Avšak postoj SPD zatiaľ zostáva nemenný a vedenie strany nové sankcie proti Rusku nepodporuje. „Postoj SPD vychádza z presvedčenia, ale zároveň je ovplyvnený taktickými úvahami. Mnohí obyvatelia východnej časti Nemecka skôr inklinujú k Rusku než k Spojeným štátom a SPD sa domnieva, že by mohli voliči jej postoj oceniť.“
Ako uvádza Spiegel, SPD hrá do karát skutočnosť, že sankcie nemajú podporu ani v členských štátoch EÚ či priamo v Bruseli. Sankcie odmietla podporiť napríklad aj ministerka zahraničia EÚ Federica Mogheriniová. V Nemecku sa proti sankciám okrem Erlera, Göringovej-Eckardtovej či Wagenknechtovej postavili aj premiér Dolného Saska Stephan Weil a podpredseda CSU Christian Schmidt.
„SPD sa môže spoliehať vo svojom nesúhlase so sankciami, ktoré by reagovali na ruské vojenské akcie v Sýrii, na mocných spojencov doma aj po celej Európe. Okrem toho sa mnohí členovia strany usilujú aj o úplné zrušenie sankcií, ktoré Rusko postihli za anexiu Krymu. Socialisti sa vo svojom prístupe riadia prieskumami verejnej mienky, podľa ktorých podporuje zrušenie sankcií polovica až dve tretiny Nemcov,“ konštatuje Spiegel s tým, že Rusko predstavuje pre Nemecko kľúčového obchodného partnera. V roku 2014 pritom klesol vývoz do Ruska o 1 % a vlani o ďalšiu štvrtinu.
Merkelová si však zatiaľ trvá na svojom názore a možno predpokladať, že na dnešnom rokovaní s Vladimirom Putinom si práve títo dvaja politici nebudú veľmi rozumieť. Výrazne iskriť to však môže aj medzi Putinom a Hollandom. Minulý týždeň minister zahraničia Jean-Marc Ayrault oznámil, že Francúzsko požiada medzinárodný súd v Haagu, aby zvážil vyšetrovanie možných vojnových zločinov Ruska v Sýrii. Ruský prezident následne zrušil plánovanú návštevu Paríža.
O narušených vzťahoch Putina s jeho ukrajinským náprotivkom Petrom Porošenkom potom už azda ani netreba hovoriť. Veľké ilúzie si napokon o dnešnom rokovaní v Berlíne nerobí ani samotná kancelárka Merkelová. „Nemôžeme čakať žiadne zázraky. Ale vždy musíme o problémoch spoločne hovoriť. A to aj v prípade, že sa naše názory a postoje tak odlišujú. Chceme využiť každú príležitosť, aby sme dosiahli pokrok,“ cituje týždenník Zeit Merkelovú.
autor: Josef Provazník
