Máte za sebou prvý mesiac vo funkcii poslanca NR SR. Ako svoje pôsobenie v parlamente hodnotíte?
Myslím si, že každý začiatok v akejkoľvek práci nie je jednoduchý. Nové prostredie, noví ľudia a k tomu nové povinnosti. O to ťažšie, že to je verejná funkcia, kde na všetko pozerajú všadeprítomné kamery. Nepripravoval som sa na to, že pôjdem do parlamentu a prišlo to takpovediac nečakane. Neštudoval som vopred napríklad rokovací poriadok a ostatné interné predpisy. Takže som sa musel „za behu“ zoznamovať so všetkým.
Našťastie, mám výborných kolegov v poslaneckom klube, ktorí mi výrazne uľahčili situáciu a aktívne pomáhali a pomáhajú. Aby toho nebolo málo, stal som sa predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, čo sú ďalšie nové povinnosti. Musím však povedať, že „šéfovať“ takémuto výboru ma skutočne baví, lebo je to oblasť, ktorej sa jednak intenzívne venujem aj v meste (ŽP), a pôdohospodárstvo je oblasť, do ktorej sa po mnohých rokoch opäť pracovne vraciam.
Pohybujete sa v prostredí „veľkej politiky“, už ju len nesledujete sprostredkovane cez médiá. Vidíte teraz veci inak?
Myslím, že to, čo som sledoval zvonku, som aj v parlamente našiel. Nič ma výrazne neprekvapilo.
Nadviazali ste už nejakú spoluprácu s niektorým z poslaneckých kolegov, respektíve, do akých iniciatív sa zapájate?
Pravdaže nechcem byť poslancom, ktorý si ide do parlamentu posedieť, o jedenástej a o piatej zahlasovať a tým sa to pre mňa končí. To by bol z môjho pohľadu pre mňa premárnený čas, ktorý som mohol venovať niečomu zmysluplnejšiemu. Nastúpil som do parlamentu 8. septembra, keď som skladal sľub a už 23. septembra som spolu s predsedom poslaneckého klubu Gáborom Gálom a Pétrom Vörösom predložil do parlamentu návrh novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý má zabrániť tomu, aby obce a mestá vyberali takýto poplatok od bytových spoločenstiev, napríklad pri rekonštrukciách bytových domov, čo určite nie je rozvoj mesta v zmysle tohto zákona.
Pre krátkosť času sme naším návrhom riešili len najpálčivejší problém tohto zákona. Zákon ide práve do prvého čítania. Od toho času rokujeme s predstaviteľmi rôznych záujmových združení, ale aj poslancami, ktorí nás oslovili, aby sme pri otvorení tohto zákona riešili aj ďalšie „problémové“ ustanovenia tak, aby obce a mestá vedeli zákon uplatňovať v praxi, čo je možné v druhom čítaní, keď sa môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Pre úplnosť musím povedať, že na môj návrh poslanci mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom prijali uznesenie, že takýto poplatok v meste nebudeme zavádzať a aj to jeden spôsob, ako reagovať na tento zákon. V parlamente hľadám podporu pre ďalšie návrhy, ktorými chcem spolu s kolegami z poslaneckého klubu riešiť ďalšie problémy hlavne obcí a miest, s ktorými sa ako predstavitelia obcí stretávame.
Presadzujete už nejakú vlastnú iniciatívu, ktorú ste avizovali pri vstupe do parlamentu? Napríklad problém s marginalizovanou skupinou obyvateľov? Vo vašom meste ste zriadili Žiarsku komunálnu spoločnosť, kde zamestnávate Rómov.
Tak, ako som povedal pred chvíľou, postupne sa snažím riešiť tie menšie problémy, ktoré vnímam hlavne ako primátor mesta. Ale najväčším problémom, ktorého riešenie by malo mať aj legislatívne zastrešenie a ktorý som pomenovával aj v predvolebnej kampani, bolo riešenie tzv. rómskej otázky súvisiacej so vznikajúcimi prevažne nelegálnymi osadami, ktorá trápi mnohé obce a mestá a s ktorými si nevedia poradiť. Pred voľbami som hovoril o spôsobe riešenia tohto problému, lebo aktivity z ostatných rokov aj zo strany splnomocnenca vlády nepovažujem za systémové riešenia.
Nemôže byť pomaly jedinou agendou splnomocnenca výstavba nových obydlí pre osadníkov, aby žili tak ako ostatní občania alebo zmierňovanie následkov takého spôsobu života. Za obdobie môjho pôsobenia na primátorskej stoličke a venovaniu sa tomuto problému som zistil, že základom je „prinútiť“ uvedených obyvateľov pracovať a pravdaže zabezpečiť im prácu. Mnohí z nich dnes žijú tak, ako žijú preto, že nemajú kde pracovať, nemajú už žiadny pracovný návyk, vzdelanie a pracovné skúsenosti. Sú izolovaní, nepoznajú iný spôsob života ako ten, ktorý vedú, a, bohužiaľ, vedú k nemu aj svoje deti. Vyrastajú tak nové generácie, pre ktoré sú vzormi rodičia a príbuzní, ktorí živoria v biede, čakajú na všetky možné sociálne dávky, ktoré sme za celý čas fungovania nášho štátu navymýšľali, podliehajú alkoholu či iným závislostiam, kriminalite a podobne.
Ale vrátim sa k nášmu podniku. Dôvodom založenia Žiarskej komunálnej spoločnosti bolo zamestnávať dlhodobo nezamestnaných Rómov, naučiť ich pracovným návykom či remeselnej zručnosti. Spoločnosť má od 1. septembra tohto roka piatich zamestnancov a jedného majstra. Medzi prvé zákazky Žiarskej komunálnej spoločnosti patrili práce na spevnenej ploche hygienickej stanice a komunitného centra v osade Pod Kortínou či spevnenej ploche na cintoríne v Šášovskom Podhradí. V budúcnosti čaká zamestnancov sociálneho podniku aj oprava niekoľkých sociálnych zariadení v „Bielom dome“ či budovanie chodníkov zo zámkovej dlažby v našom meste a v zime napríklad výroba mobiliáru pre mesto.
Z prvých skúseností musím povedať, že som prekvapený, ako zvládajú práce, ktoré im dávame a vidím, že to môže fungovať. Čo je však najlepšie, hlásia sa nám ďalší potenciálni pracovníci, ale všetko musí mať svoju postupnosť. Naším cieľom je vytvoriť fungujúcu spoločnosť, v ktorej sa dlhodobo nezamestnaní Rómovia naučia za určité obdobie 9 – 12 mesiacov pracovné činnosti a pracovné návyky a neskôr sa tak ľahšie umiestnia na pracovnom trhu v Žiari a v okolí. Prípadné moje odporúčanie pre nových zamestnávateľov tomu určite pomôže, ako som zistil pri komunikácii s veľkými zamestnávateľmi v našom meste. Nedostatok pracovnej sily bude v krátkom čase jedným z hlavných problémov Slovenska. Následne je na mieste otázka bývania, ktorá sa určite ľahšie rieši, ak je človek zamestnaný a má určitú zručnosť, aby si svojpomocne napríklad postavil malé obydlie, ale už normálne a hlavne legálne.
Vidíte toto ako cestu, ako riešiť problém s Rómami v Žiari nad Hronom, ale aj na Slovensku?
Vidím to ako cestu riešenia problému hlavne tam, kde to chce obec aktívne riešiť a najmä v oblastiach s nedostatkom pracovnej sily. Práca s týmito ľuďmi nie je jednoduchá, verím však, že má zmysel a pomôže tento problém vyriešiť. Aktívnu úlohu by však mal zohrať aj štát, nielen obce a to vytvorením legislatívnych podmienok a uvoľnením dostatočných zdrojov. Tam chcem, aby smerovala aj moja parlamentná iniciatíva.
Potom, ako ste sa stali poslancom národnej rady, sa začali ozývať hlasy, ktoré sa obávali, či sa dá skĺbiť funkcia primátora a poslanca. Ako to hodnotíte po prvom mesiaci?
Jediné, čo vnímam ako náročné, je cestovanie, lebo sa snažím každý deň chodiť domov a to z dôvodu, aby to rodina čo najmenej pocítila. Mám malé deti a rád by som ich videl vyrastať, preto to nepovažujem za žiadnu záťaž. Myslím, že ani pracovníci a ani obyvatelia mesta nepocítili moju neprítomnosť v dni zasadania parlamentu. Mestský úrad a vedúci pracovníci vedia, čo majú robiť a plne kontrolujú procesy, za ktoré sú zodpovední. Vo vzájomnej komunikácii sme denne. V žiadnej z aktivít nepoľavujeme a ciele, ktoré máme na toto volebné obdobie stanovené, platia aj naďalej a budeme ich určite napĺňať. Prioritou mi aj naďalej zostal rozvoj nášho mesta.
Ako vnímate kauzu Igora Matoviča s aktívnou živnosťou? Budete hlasovať za to, aby mu bol poslanecký mandát odobraný?
V prvom rade sa čudujem, prečo pán poslanec Matovič už po prvom prípade nezrušil túto živnosť a iba ju opakovane prerušuje. Ak chce byť aktívny aj naďalej v politike ako poslanec, tak najbližšie roky by ju nepotreboval a založiť novú živnosť je otázka jedného dňa. Ale, pravdaže, rozhodnutie ako so živnosťou naloží, je jeho vec.
Čo sa týka hlasovania v súvislosti s jeho mandátom, ešte to nie je na programe dňa a nie je to v súčasnosti ani téma nášho klubu. Určite si počkám na stanovisko Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý prvý musí povedať, či došlo k opakovanému porušeniu ústavného zákona. Ak áno, potom je už zákon jednoznačný a mal by platiť pre každého poslanca.
Ste vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Čo je v tejto oblasti podľa vás najpálčivejším problémom?
Nedá sa jednoznačne povedať, čo považujem za najpálčivejší problém. Určite je na Slovensku viacero oblastí, kde potrebujeme pridať a zabezpečiť tak dôslednú ochranu životného prostredia. Najprioritnejšie sú oblasti ochrany klímy, manažmentu odpadov, ochrany vôd a odstraňovania starých environmentálnych záťaží. Toto sú oblasti s priamym alebo nepriamym vplyvom na zdravie a bezpečnosť obyvateľov, ktoré musíme manažovať takým spôsobom, aby sme eliminovali riziká pre ľudí.
Samospráva určite vníma ako veľký problém vynútiteľnosť dodržiavania právnych predpisov pri nakladaní s odpadmi, respektíve neúčinnosť sankcií voči páchateľom priestupkov v tejto oblasti, ktorých sú často osoby, od ktorých nie je možné vymôcť sankcie. Toto nakoniec vedie k vytváraniu čiernych skládok, ktoré stoja samosprávu a dnes v rámci poskytovanej podpory aj štát veľké peniaze. Zmena legislatívy v tejto oblasti, najmä v zmene sankcií, ktoré majú dnes výlučne formu pokuty, by určite tomuto problému pomohla.
Čo sa týka pôdohospodárstva, pre najbližšie obdobie bude veľmi dôležité v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v prípravných orgánoch EU presadiť odstránenie jej negatívneho vplyvu na slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo a tiež presadenie nediskriminačných podmienok pre domácich poľnohospodárov a potravinárov. Za veľmi dôležité považujem zvýšenie podpory zo strany štátu v oblasti živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva a potravinárskeho priemyslu, kde v minulosti pracovalo veľké množstvo nízkokvalifikovaných ľudí, lebo je to oblasť závislá prevažne od ručnej práce. Podpora v tejto oblasti by mala smerovať prioritne do malých a stredných podnikov, pravdaže, všetko v súlade s pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky. Riešenie tohto problému a teda znovuobnovenie domácej výroby a spracovania poľnohospodárskych produktov nebude vôbec jednoduché.
Viacerí politici spomínajú, že denne dostávajú veľa žiadostí o pomoc, medzi ktorými je aj finančná pomoc. Stretávate sa s týmto aj vy? Respektíve, stretávate sa s tým viac, ako ste poslancom v parlamente?
Odvtedy, ako som poslanec, nezaznamenal som žiadne zvýšené požiadavky od ľudí o finančnú a ani inú pomoc, okrem pomoci v oblasti novelizácii právnych predpisov.
Dlhé roky ste pôsobili ako poslanec mesta Žiar nad Hronom, v ktorom ste aktuálne aj primátorom. V čom sú podľa vás najmarkantnejšie rozdiely medzi NR SR a mestským zastupiteľstvom?
Najväčší rozdiel je v tom, že v našom zastupiteľstve už dlhé obdobie nepôsobia žiadne poslanecké kluby a teda stranícka politika z veľkej politiky sa neprenáša do mestského zastupiteľstva a do diania v meste. Nakoniec, ak by som sa nepozrel do papierov, tak v podstate ani neviem, ktorý poslanec je za akú stranu alebo je nezávislý. Pravdaže, toto sa dá len pri malom počte poslancov a určite by to nebolo uplatniteľné v parlamente, kde to bez straníckej politiky jednoducho nejde.
