Autentickému zobrazeniu dvoch protichodných bitiek dopomohol fakt Tarikových koreňov – polovičný chladný Nemec nesúci emocionalitu Palestínčana. Extrémista, ktorý nepozná vyvážený stred. Ten sa snažil filmovo zobraziť v aktuálnej citlivej téme.
Filmový svet vidí politickú situáciu inak, ako ho prezentujú médiá
Po premiére som mala možnosť osobne sa s režisérom porozprávať a počuť jeho skutočný pohľad na vec. Po jeho vyjadreniach o utečeneckej problematike mi bolo jasné, že kreatívny filmový svet vidí politickú situáciu diametrálne ináč, ako to prezentujú „bežné“ médiá. V tomto článku poukážem na opačnú stranu mince.
Tarek mi potvrdil, že téma emigrantov pretrváva v Európe viac ako 10 rokov a nie je to nič nové. Toto veľké „BUM“ je umelo vytvorené a zamerané na ovládanie emócií Európanov. Agresívne filmové zobrazenie bolo podnetom, aby sa po filme rozbehla veľká diskusia. To, že si Európania neuvedomujú rozdiel medzi pojmom „utečenec“ a „emigrant“, je už dávno známe. Utečenec uteká pred vojnou, ozbrojeným konfliktom alebo neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním. No to, aký bol POVODNÝ ZÁMER PRIJATIA utečencov, je akosi zabudnuté.
Film výborne poukázal na morálne hodnoty nasadených bezpečnostných zložiek a na ich vnútorné prežívanie, ktoré nasleduje po agresívnych zneškodneniach. Smrť nevinných utečencov je jedna strana mince, čo bolo tiež vidieť vo filme, no životy utečencov, ktoré boli ukončené po úmyselných útokoch na brániacich sa policajtov, je už téma na zamyslenie. Na um mi prichádza otázka, kde sú základné oporné piliere demokratických a slobodných štátov! Horná „vrstva“ bojuje proti „spodnej vrstve“, podobne ako v stredovekých časoch, len v inej verzii. EÚ má prostriedky a kapacity, aby utečencom pomáhala. No vidia politici aj druhú stranu mince a to pomoc bezpečnostným zložkám, ktorí bojujú vlastným životom?
Kto do mňa kameňom, ja do neho dvoma kameňmi
Tarek spomenul solidaritu, ktorá by mala v Nemecku teraz najviac prevyšovať, hlavne medzi emigrantmi, ktorí prišli za ekonomicky lepším životom. A tu sa to láme. Tento rozporuplný film plný fyzického násilia a agresivity mi potvrdil heslo: „Kto do mňa kameňom, ja do neho dvoma kameňmi.“ Hranice si určujeme sami tak, aby nám vyhovovali.
Každý členský štát EÚ, ktorý sa rozhodol utečencov prijať, má viac ako 10 rokov kvalitné fungovanie integračných programov, ktoré sú na veľmi dobrej úrovni. Pýtam sa, kde sú prvé preukázateľné výsledky toho, že tieto programy skutočne aktívne pomáhajú a utečenci sa pomaly naozaj integrujú?
Ak sú utečencom jasne vysvetlené naše rozdielne kultúry a „pravidlá poriadku“, v médiách by sa nemali ukazovať články o zranených a mŕtvych policajtoch po útokoch utečencov. Návratová politika Nemecka umožňuje podať cez právnika alebo sociálneho pracovníka návrh na návrat do pôvodnej krajiny, pokiaľ budú dôvody na opustenie krajiny preukázateľné. Prečo sa týmto pani Merkelová zaoberá len okrajovo? Myslím si, že tisícky žiadostí ležia nevybavené na stoloch úradných pracovníkov.
Mala som možnosť osobne zažiť, čo znamená nezaradenie sa medzi nemeckých občanov. Pri poslednom skupinovom behu sme vyzdvihli na politický podnet v Düsseldorfe pár bežcov, ktorí boli čerstvo prijatými utečencami. Ten beh budem mať v pamäti ešte veľmi dlho. Emocionálne sa ma to dotýkalo niekoľko dní, keďže som bola priamym svedkom strachu a jasného dištancovania sa „utečeneckých bežcov“, ktorí sa nielenže medzi nás nevedeli zaradiť, ale s behom prestali po pár kilometroch. Na moju otázku, prečo nebežia ďalej, mi bolo povedané, že mali strach a pocit odmietania, hoci išlo o obyčajný oddychový tréning. Zničené mužské tváre v bežeckom oblečení mali vrytý smútok a beznádej, ktorý bol zobrazený vo filme Volt. Prichádza otázka, prečo majú utečenci tento pocit neintegrácie a čo podniká samotné Nemecko na to, aby sa to premenilo na pocit už spomenutej solidarity a slobody?
Utečenci si chcú zachrániť život, emigranti prichádzajú za ekonomicky výhodnejším životom
Na sociálnych sieťach sa často objavujú tvrdenia, ako chcú utečenci zneužívať sociálny systém Nemecka. Musím povedať, že opak je pravdou a, žiaľ, po osobných rozhovoroch s emigrantmi (nie utečencami) mi bolo do očí povedané, aké kroky musím podniknúť, aby som mohla aj ja tento výborný sociálny systém využiť. V tomto bode vzniká konflikt, keďže téma emigrantov je v Nemecku striktne od témy utečencov oddelená a v konečnom dôsledku sú pre Nemecko viac „nežiaduci“ ekonomickí emigranti ako samotní utečenci. Utečenci si chcú pri úteku z vlastnej krajiny zachrániť život, preto sa fyzicky bránia aj pri masových zásahoch polície. No emigranti prichádzajú do cudzích krajín za ekonomicky výhodnejším životom. Zaujímalo by ma, aké články by boli ráno v kioskoch, keby emigranti začali útočiť na policajtov.
Celý komunikačný konflikt je len dôsledkom neodborného vysvetlenia politikov, ktorí rezignovali pri odpovedaní otázok verejnosti na problematiku utečencov a emigrantov. Týmto sa dáva priestor na vytvorenie rôznych extrémistických prúdov, ktoré sú spojené s fyzickým násilím na „vyššiu vrstvu“. S týmito extrémistami si bezpečnostné zložky často nevedia poradiť a politici hrajú hluchých, slepých a nemých. Toto zamiešanie kariet bude mať ešte zaujímavé dôsledky.
autor: Dominika Jakubeková, spolupracovníčka ParlamentnýchListov.sk v Nemecku.
