Ako vznikla spolupráca medzi vami a predsedom hnutia Borisom Kollárom? Kto koho oslovil? Ako ste sa k sebe dostali?
Bolo to v roku 2012, keď som organizoval protesty Gorila. Zavolal mi vtedy Boris, predstavil sa a vyjadril tejto iniciatíve podporu. Zostali sme v kontakte cez Facebook a občas sme si o politike písali. Párkrát sme sa počas rokov 2012 až 2015 stretli aj na káve.
Ja som potom spolu s Milanom Krajniakom zakladal v apríli 2015 portál Konzervatívny výber a v júni sme rozmýšľali, koho by sme oslovili na článok, aby to bolo zaujímavé. Napadlo mi, urobme rozhovor s Borisom, mám na neho kontakt, za vyskúšanie nič nedáme. Rozhovor sme spravili. Má názov – Katastrofa. Päť ľudí ovláda túto krajinu. Dodnes je historicky najčítanejším článkom na Konzervatívnom výbere.
Boris ostal prekvapený, aký je rozhovor čítaný, tak sme mu vysvetlili, že nebol robený bulvárne, že sme sa nepýtali, koľko má žien a detí, ale kládli sme otázky, ktoré mu novinári ešte nepoložili – jeho názor na spoločnosť a politiku. Medzitým naplno prepukla migračná kríza a Boris v tom čase s nami intenzívne o tejto problematike komunikoval, čo si o tom myslíme a že by sme niečo mali urobiť. No a v septembri sme sa začali baviť o tom, že by sme mohli urobiť politickú stranu a koncom októbra 2015 sa Boris rozhodol, že do toho ide.
Keď ste spolu všetci traja zakladali stranu, vedeli ste, aký dlh preberiete od predchádzajúceho vedenia?
S tým zakladaním to je trochu komplikovanejšie. Zakladajúcimi členmi boli Kollár, Krajniak, Pčolinský a Holúbek. Holúbek bol v tom čase kamarát Borisa a my sme ho vtedy veľmi nepoznali. Aby ste chápali súvislosti- vedeli sme, že vyzbierame potrebných 10 000 podpisov, ale vzhľadom na to, že presne v tom období Eduard Chmelár odovzdal podpisy na zaregistrovanie svojej strany Sen a ministerstvo vnútra mu ich neuznalo, tak sme sa obávali, že aj keď zozbierame podpisy, vnútro nám ich škrtne, lebo sa budú smeráci báť politickej konkurencie a celá naša snaha vyjde nazmar.
Preto sme si povedali, že radšej preberieme existujúci subjekt, ako riskovať, že nám vyškrtnú podpisy a budeme v prdeli. Prebrali sme preto mŕtvu stranu – Náš kraj, kde som sa ja stal štatutárom. Následne na to sme zvolali tlačovku, na ktorej sme oznámili, že Boris Kollár vstupuje cez tento subjekt do politiky. No a po tejto tlačovke začali vyskakovať bývalí členovia strany Náš kraj a vykrikovali, že im stranu ukradli.
Boris sa naštval a povedal, že nikto po ňom nebude vykrikovať, že ukradol stranu, a preto sme sa dohodli, že im ju dáme naspäť. Medzitým prišiel Peter Marček s tým, že sa dočítal, že máme problém a že má stranu s názvom Strana občanov Slovenska (SOSKA), ktorej je on jediným členom, preto s nikým nebude problém a že poďme sa dohodnúť.
Ako znela dohoda, ktorú ste medzi sebou uzavreli?
Dohoda bola taká, že Boris bude predsedom strany a Marček, hovorím to na rovinu, bude na kandidátke figurovať na zvoliteľnom mieste (Peter Marček figuroval na kandidátke na mieste č. 4. – pozn. red.). Marček nám tvrdil, že strana je úplne OK. My sme si pozerali výročné správy a účtovné knihy, podpísané pánom Marčekom. Všetko sa zdalo byť v poriadku.
Tesne pred voľbami nám začali chodiť listy z advokátskej kancelárie týkajúce sa dlhu. V momente, keď sme stranu prebrali, nič sme o dlhu nevedeli. A, pravdupovediac, boli sme šokovaní z celkového dlhu a najskôr sme si dokonca mysleli, že je to podvod, že je to umelo vyrobené.
V priebehu roka nám však advokátska kancelária zdokladovala, že dlh je reálny a pán Marček robil v roku 2012 reklamnú kampaň pre svoju stranu a nezaplatil ju. Vyzerá to teda tak, že Boris to bude musieť zaplatiť.
Ako vyzerá situácia teraz? Ste v nejakom kontakte s pánom Marčekom?
Čo sa týka mňa, ja na to odpovedať neviem, ale viem, že to rieši právny zástupca Borisa Kollára. Pán Marček sa tvári, že s tým nemá nič spoločné. Ale vyzerá to tak, že bude mimosúdna dohoda a Boris zaplatí niekoľkostotisíc eur.
Nemal by tento dlh vyplatiť predsa len pán Marček?
Bohužiaľ, nie je to dlh pána Marčeka. Je to dlh subjektu, ktorý sa teraz volá Sme rodina – Boris Kollár. Pán Marček ako štatutár vtedajšej strany podpísal dokonca uznanie dlhu, no nie, žiaľ, ako fyzická osoba. Čiže uznal, že Strana občanov Slovenska má takýto dlh, len ho nejako zabudol priznať v účtovníctve a účtovných uzávierkach.
Ako vnímate hlasovanie tria odídených poslancov z vášho hnutia spolu s koalíciou?
Aby sme boli féroví, aj kotlebovci, ale aj my, náš klub, často zahlasujeme za nejaký vládny návrh zákona. Rozdiel je v tom, že my si vždy sadneme pred schôdzou, pozrieme si všetky zákony a povieme si, toto pomôže, toto nepomôže. Zákony delíme na dobré a zlé, nie ľavicové a pravicové, koaličné a opozičné.
Ak by som teraz tvrdil, že oni hlasujú s vládou, musím jedným dychom dodať, že občas podporíme vládne zákony aj my.
Ospravedlnenie podnikateľa Fedora Flašíka po smrti exprezidenta Michala Kováča vás nahnevalo. Reagovali ste vyjadrením a žiadali ste od ľudí, aby ho na sociálnej sieti zdieľali s tým, aby sa dostal aj k manželom Flašíkovcom. Dostal sa? Zaznamenali ste od Flašíkovcov nejakú spätnú reakciu?
Úprimne, ani neviem. Ale ku mne sa od nich nedostala žiadna reakcia. Tipujem, že nepovažovali za potrebné reagovať. Ale to je v poriadku, majú na to právo.
No dnes ma šokovala iná vec. Keď som pozeral priamy prenos z pohrebu exprezidenta Michala Kováča a zbadal som tam Ivana Gašparoviča, slávneho vetou: „Gusto, vezmi to, mňa volajú k tomu starému chujovi.“ A na pohrebe som ho videl, ako prejavuje v úvodzovkách úprimnú sústrasť…
Tak akože Flašík a Gašparovič sa po smrti tvária, ako im je všetko strašne ľúto, nedá sa neopýtať, kde boli tých celých dvadsať rokov? Mali dosť času na to, aby sa exprezidentovi Kováčovi ospravedlnili. Sypať si teraz popol na hlavu, to im už nikto nezožerie.
Stretli ste sa už s náhradníkom Daniela Lipšica, Jánom Maroszom? Ako na vás pôsobí?
Áno, stretol, zatiaľ na mňa pôsobí veľmi milo a príjemne. Včera som si s ním podal ruku, vyzerá byť ako slušný, normálny chalan.
Vedeli ste, že kedysi bol krajským šéfom Most-Híd v Žiline? Samozrejme, som si robil z Maďarov srandu, že počujte, to je určite nejaký váš nasadený agent, keď bol u vás… (smiech)
V septembri hnutie predložilo viacero zákonov, no nestretli sa s veľkým úspechom. Na čom aktuálne pracujete? Chystáte sa niečo predkladať?
Určite budeme predkladať ďalšie návrhy zákonov v sociálnej oblasti. Pripravujeme tiež návrh zákona s rómskou otázkou a ešte jeden v úvodzovkách Východniarsky zákon. Bude sa týkať podpory rodín.
Na východe totiž v každom jednom dome pracuje niekto v zahraničí. Rodiny sa rozpadávajú, ženy chodia do Rakúska utierať dôchodcom zadky, chlapi chodia na stavby do Nemecka a Anglicka. Mojím cieľom je tento stav zmeniť. Chcem pripraviť súbor zákonov, ktorý má zabrániť, aby sa rodiny rozpadávali. Z časového hľadiska by sme to chceli stihnúť ešte do konca tohto roka.
