Sýrske vládne jednotky s pestrou šiítskou koalíciou a už aj s tankmi, ktoré do Aleppa vošli prvýkrát po štyroch rokoch, postupujú do vnútra džihádistami ovládaných východných štvrtí a podľa OSN je táto oblasť „len“ mesiace od kataklizmy, teda vlastne oslobodenia od džihádu.
Bašár Asad ponúkol tamojšom džihádistom voľný odchod, ak sa vzdajú, pretože iná možnosť ako „očistenie“ celého mesta podľa neho neexistuje, a pripojil sa k nemu aj zvláštny vyslanec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura, ktorý ponúkol, že ich „osobne“ vyvedie z ich štvrtí.
Sýrska franšíza al-Káidy, ktorá východoaleppskému džihádu velí, však obe ponuky odmietla a v niektorých oblastiach sa jej podarilo sýrsku armádu zatlačiť späť. Exilová sýrska opozícia financovaná z Perzského zálivu dokonca usúdila, že Misturova snaha dostať al-Káidu preč z východného Aleppa je pokusom o „sektársku demografickú zmenu“, a Saudovia, Katarčania aj ďalší vahhábistickí feudáli jej prostredníctvom fakticky oznámili, že s Misturom už nebudú diskutovať, čiže s OSN končia.
Bašár Asad pritom v rozhovore pre dánsku TV2 konštatoval, že USA bránia al-Káidu ako nástroj svojej „proxy vojny“ v Sýrii. Zatiaľ čo západný mainstream nad podobnými vyhláseniami mávne rukou ako nad propagandou, plukovník Warren, hovorca americkej operácie proti Daešu, už tento rok v apríli vyhlásil, že východné Aleppo ovláda „predovšetkým al-Káida“, jej pozícia v oblasti odvtedy len zosilnela, dokladá francúzsky denník Le Figaro, a Bezpečnostnej rade OSN to isté napokon potvrdil aj de Mistura.
Spencerová ďalej píše, že Spojené štáty v OSN niekoľkokrát schválili vojnu proti al-Káide, rovnako ako nutnosť „zlikvidovať bezpečné oblasti, ktoré si zriadila v rôznych oblastiach Sýrie“, ale samy na tieto oddiely pravoverného džihádu útočia len zriedka. Presne v duchu týchto rezolúcií však teraz Sýria, Rusko, Irán, Kurdi, Hizballáh a ďalší bojujú, aby zlikvidovali al-Káidu a jej spojencov vo východnom Aleppe, pričom jej – a hlavne civilistom z tohto regiónu – dokonca ponúkajú aj voľný odchod, ale také riešenia sú odmietané. Americký minister zahraničia John Kerry naopak v dôsledku bojov vo východnom Aleppe volá po vyšetrovaní ruských a sýrskych „vojnových zločinov“ – pri súbežnom zabíjaní sýrskych civilistov na severe krajiny a prehlbovaní humanitárnej katastrofy v Jemene.
A to robí len pár dní potom, keď po krachu už druhej zmluvy o prímerí s Ruskom oslovil Moskvu s návrhom ďalšieho prímeria. Bez ohľadu na to, že aj hovorca jeho ministerstva bol nútený pripustiť, že „opozičné“ skupiny „môžu každé takéto prímerie využiť na preskupenie a doplnenie zásob“, hoci nová štúdia oveľa zrozumiteľnejšie hovorí o tom, že zatiaľ čo zmyslom prímeria malo byť vždy oslabenie najradikálnejších frakcií, al-Káida z nich vždy vyšla posilnená. A The Washington Post k tomu cituje nemenovaného amerického vládneho činiteľa, podľa ktorého „CIA a generálny štáb tvrdia, že pád Aleppa by poškodil americké protiteroristické ciele v Sýrii“.
Preložené do reality: pád východného Aleppa by sýrsku vojnu premenil na „zostatkovú“ vojenskú operáciu, ktorá by postupne al-Káidu a jej spojencov – Rusko tvrdí, že za uplynulý polrok zabilo približne 35-tisíc ozbrojencov – vytlačila aj zo severnej provincie Idlib, vďaka čomu by režim ovládol najľudnatejšie regióny Sýrie, všetky veľké mestá a celé stredomorské pobrežie. Čiže, vojna by v zásade skončila, a to pri zotrvaní Bašára Asada na čele štátu, pričom by zostala „len“ likvidácia Daeša ďaleko na východe krajiny… A táto predstava musí Washington desiť. Iróniou osudu a veľmi zlým strategickým plánovaním sa USA (a Západ ako celok) ocitli v situácii, keď v záujme zachovania si tváre a aspoň nejakého vplyvu hája teroristov vo východnom Aleppe, s ktorými sa v uplynulých piatich rokoch stihli hlboko previazať, píše ďalej Spencerová. A pýta sa, či Washingtonu naozaj záleží na tamojších oddieloch al-Káidy a ďalších džihádistoch (o civilistoch ani nehovoriac). „Nie. Ale brániť ich musí, pretože inak hrozí rozpad amerických – aj tak už dosť chatrných – väzieb na ropné diktatúry v Saudskej Arábii, Katare, Bahrajne a podobne. A spolu s tým – všeobecne – aj strata akéhokoľvek rešpektu v celom regióne a priznanie faktického ústupu z Blízkeho východu. A to všetko navyše v prospech Ruska a Číny,“ uvádza Spencerová.
Celý text si môžete prečítať TU.
