Z grafu, ktorý je súčasťou správy, je zrejmé, že najhoršia situácia panuje v Grécku, kde nezamestnanosť tejto vekovej skupiny osôb narodených v cudzine predstavuje 40,6 %. To je o 15 % viac ako u rodených Grékov. Medzi tridsiatimi a štyridsiatimi percentami sa nezamestnanosť medzi mladými prisťahovalcami pohybuje aj v Turecku, Taliansku a Španielsku. Zároveň je v týchto krajinách pomerne veľký rozdiel medzi rodenými obyvateľmi a prisťahovalcami a pohybuje sa na úrovni 10 percent.
Medzi sledovanými krajinami je napríklad uvedená aj Česká republika, kde je nezamestnanosť u mladých prisťahovalcov 20,1 %, čo je o 8 % viac ako u rodených Čechov. Bohužiaľ, je správa OECD značne manipulatívna, lebo nerobí rozdiely medzi prisťahovalcami z iných európskych krajín a migrantmi, ktorí prišli z kultúrne aj nábožensky odlišného prostredia. Napríklad v prípade Českej republiky je teda „prisťahovalec“ zo Slovenska z pohľadu správy na rovnakej úrovni ako Afganec alebo Sýrčan.
Pritom jazyková bariéra, vrodené kultúrne vzorce a odlišné sociálne prostredie sú jedni z hlavných aspektov, ktoré moslimským prisťahovalcom sťažujú uplatnenie na pracovnom trhu. S výnimkou Slovenska preto dosiahli Česká republika, Poľsko a Maďarsko oveľa lepšie výsledky ako napríklad Nemecko, Holandsko, Francúzsko a Belgicko, kam mieri mnoho mladých moslimských migrantov z krajín Blízkeho východu a Afriky, zatiaľ čo v prípade východnej Európy to tak nie je.
Pozornosť si zaslúži nielen samotná nezamestnanosť mladých prisťahovalcov, ale najmä rozdiely v porovnaní s rodenými obyvateľmi danej krajiny. Najväčšia priepasť v tomto smere existuje v prípade nezamestnaných v Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Belgicku. V prvej menovanej krajine je percentuálne zastúpenie mladých ľudí vo vekovej skupine 15 až 29 rokov, ktorí si nehľadajú alebo nemôžu nájsť prácu a narodili sa v cudzine, 19,6 %, zatiaľ čo u rodených Holanďanov je to len 7,7 %.
Naopak najľahšie sa uplatňujú na trhu práce mladí ľudia v tejto vekovej skupine na Islande, kde predstavuje nezamestnanosť rodených mladých Islanďanov 8,8 % a u prisťahovalcov len 9,9 %. Porovnávať však situáciu na Islande so situáciou v Nemecku, Holandsku či Švédsku je tiež trochu manipulatívne. Na Islande žije len asi 300 000 obyvateľov a krajina neprijíma státisíce moslimských migrantov, ako to robia uvedené krajiny.
Paradoxná je situácia v Írsku, kde je ako v jedinej sledovanej krajine nezamestnanosť prisťahovalcov nižšia ako nezamestnanosť rodených obyvateľov krajiny. Ale ani Írsko sa nedá porovnávať so západnými krajinami, lebo počet ťažšie zamestnateľných moslimov z Blízkeho východu a Afriky tam ani zďaleka nedosahuje počet imigrantov či pomer medzi prisťahovalcami, aký majú mnohé krajiny západnej Európy.
autor: Josef Provazník
