Nebol len jednostranne zameraným intelektuálom, ktorý sa venoval len vlastnému povolaniu – neurochirurgii. Záber jeho intelektu bol naozaj neobyčajne široký, a to veľmi imponovalo obom jeho hosťom. Keď im dokonca vedel povedať aj meno československého prezidenta a vedel, že Bratislava je hlavné mesto Slovenska a tiež presne vedel, čo sa v Československu odohralo v roku 1969 a povedal, že veľmi obdivuje Alexandra Dubčeka, tak neprestali vychádzať z údivu nad tým, čo všetko vedel a poznal. Dostali zlý pocit z toho, že oni nevedeli o jeho africkej vlasti vôbec nič.
Denisa fascinoval už dávno záhadný a fascinujúci svet ľudského mozgu, a to najmä preto, lebo mu v mnohom pripomínal kozmos. Vnímal ho ako analógiu ku kozmickému dianiu. Bol si istý, že keby sa nebol stal astrofyzikom, tak by bol určite študoval lekársku vedu a špeciálne mozog.
Keď to povedal Pedrovi, tak ten sa naplno rozosmial a udieral sa nadšene pravou rukou po stehne a zvolal:
„Predstavte si, u mňa to bolo podobne, len presne naopak. Keby som nebol išiel študovať medicínu, tak by som sa bol dal na štúdium astronómie. Hviezdy a kozmos ma vždy fascinovali. A keď mám čas, tak si vždy niečo prečítam z astronómie. Odoberám dokonca jeden informatívny magazín o astronómii.“
Potom sa rozhovoril o svojej práci na klinike, o svojich odborných štúdiách mozgu a svojich výskumoch. Povedal, že je veľkým prívržencom nových vedeckých paradigiem tak v medicíne, ako aj v prírodovedeckých disciplínach. Pre neho a pre jeho prácu bol veľkým zadosťučinením fakt, že prírodné vedy sa čoraz viac zbavovali mechanistického a materialistického pohľadu na prírodu a tým aj na človeka, čo bolo dôvodom toho, že aj v neurochirurgii sa ľady prelomili a táto veda tiež prestávala byť niečím čisto len mechanickým a začínala sa zamýšľať už aj nad takými štruktúrami ako je duch a vedomie.
“Kde má neurochirurgia svoje začiatky a kto bol tým lekárom, ktorý sa ako prvý odvážil operatívne zasiahnuť do ľudského mozgu?“
Opýtal sa Pedra Denis v jeho krásnej záhrade pred domom, kam si vyšli po večeri sadnúť si na kávu.
„Novodobá neurochirurgia má svoje začiatky v roku 1848. Čo všetko ale nechce náhoda. Práve to bol zároveň aj rok, ktorý otriasol politickými a intelektuálnymi revolúciami Európou a jednou z nich bola aj revolúcia v neurochirurgii. Podľa mňa až toto bol koniec stredoveku. A to, že som zdôraznil, že išlo o novodobú chirurgiu, to má svoje oprávnené opodstatnenie.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
