Krajiny hraničiace so Sýriou čelia najväčšiemu prívalu utečencov. 2,4 miliónový Libanon prijal takmer 2 milióny utečencov. EÚ vyčlenila na pomoc tejto krajine okolo 260 mil. €. “Bežnému návštevníkovi hneď udrú do očí priepastné rozdiely. Bejrút ako hlavné mesto je veľmi moderné. Avšak striedajú sa dobré štvrte s chudobnými a zničenými,” hovorí o prvých zážitkoch slovenský europoslanec. Rozdiely vidno nielen medzi chudobnými a bohatými, ale sú zreteľné aj tie denominačné. “Rovnako ako som to videl v Sýrii, tak aj v Libanone, štvrte, kde žijú kresťania sú čistejšie, krajšie, udržovanejšie. Oblasti, kde je viac moslimov, si na krásu prostredia a svojich príbytkov nepotrpia, mnoho vecí ostáva nedokončených a neuprataných,” vysvetľuje. Starostka jednej bejrútskej štvrte upozorňovala členov výboru na nerovnaké zaobchádzanie s utečencami. Ak chcú utečenci svoj pobyt v Libanone zlegalizovať, musia si zaplatiť za pobytové karty. Jedna stojí 200 dolárov. Ale ich žiadosti na relokácie stoja na úradoch podozrivo dlho. Celý proces pre mnohých trvá aj 2-5 rokov. Ale moslimovia tento proces absolvujú ďaleko rýchlejšie.
“Boli sme vo viacerých utečeneckých táboroch. Ale nežijú v nich kresťania a dokonca sa nedostávajú ani ku finančnej hotovosti, ktorú posiela EÚ, či ku finančným kartám s malou hotovosťou na jedlo,” s rozhorčením hovorí Branislav Škripek. Dôvody, prečo kresťania nie sú v táboroch, sú viaceré. Jedným z nich je aj to, že priamo v utečeneckých táboroch neoperuje polícia a ani armáda. “Kresťania sú v táboroch šikanovaní a bití. Kresťanské ženy sú tam znásilňované. Tábory nie sú bezpečným miestom pre všetkých utečencov,” vysvetľuje Škripek. Preto kresťanské rodiny bývajú v drahých podnájmoch v Libanone, avšak bez povolenia nemôžu legálne pracovať a mať zabezpečenú lekársku starostlivosť ani nárok na školskú dochádzku. Preto je jediným riešením čierna práca. Tým pádom sú vystavení zneužívaniu a vykorisťovaniu. Úradníci argumentujú, že keď sú kresťania schopní si zaplatiť mesačne 600 € na podnájom, tak pomoc z EÚ nepotrebujú. Preto ju kresťanom jednoducho nevyplácajú. Počas monitorovania boli poslanci výboru LIBE upozornení na viaceré prípady korupcie, keď utečenci mohli prijať len časť z dotácie EÚ určenú pre nich, ostatné zmizlo v rukách samotného vedenia.
Utečenecká problematika v krajine nemá jednoduché riešenie. A podľa Škripeka netreba hádzať do jedného vreca všetkých moslimov. Pozitívnym príkladom je aj člen libabonského parlamentu, s ktorým sa stretol Branislav Škripek. “On ako šíitsky moslim priamo povedal, že Libanon potrebuje kresťanov preto, aby tu aj naďalej bola zachovaná krehká rovnováha medzi rôznymi náboženstvami. Viacerí mi to potvrdili, že kresťanov prenasledujú radikálni moslimovia z teroristických skupín, napr. ako Hizballách, ktoré dokonca robia nábory priamo v utečeneckých táboroch,” dodáva na záver Branislav Škripek.
