„Piatkový summit EÚ pripomínal normalizačný vtip, ako sa partajní funkcionári rozhodujú, čo robiť s pokazeným autom: Sadneme si doň, budeme otáčať volant a predstierať, že to ide,“ uvádza Tomský svoj text. Podľa neho mal byť zraz európskych politikov uistením, že odchodom Veľkej Británie z Európskej únie sa nič tragické nestalo.
„Únia je to najlepšie, čo sa podarilo vybudovať“ (Donald Tusk), po vojne sa „stala táborom mieru, demokracie a prosperity“ (deklarácia zo summitu EÚ) a napriek všetkým ťažkostiam sme rozhodnutí stavať na tejto spoločnej histórii. „Obrovský úspech,“ vyhlásil hostiteľ (Robert Fico). Tomský si všíma tieto slová a dodáva, že Fico má pravdu, pretože každá deklarácia každého summitu je na papieri úspešná. „Hoci normálnemu človeku v dnešnej kríze Únie je trápne rituálne všeobecné záväzky ideologickej samochvály o mieri, demokracii a prosperite vôbec čítať,“ napísal kriticky. Politici to však nevnímajú, a tak sľubujú ďalšie stretnutia na Malte aj v Ríme.
„O ďalšej politickej integrácii už nesnívajú ani oni, vystačia si s mikroekonomickými smernicami z Bruselu. Zjednocovanie sa už dávno zastavilo pred Nemcami nechcenou spoločnou fiškálnou politikou, o väčšej právomoci úniových inštitúcií ani nehovoriac. Poľsko a Maďarsko požadujú dokonca mnohé z nich naspäť,“ dodáva.
„Zjazd mal byť diskusiou, mal nájsť zhodu, ,stanoviť diagnózu‘, a pretože sa to za dva dni a v Európe rozdelenej na juh a sever, západ a východ ani nedá, potrebovali si ju Donald Tusk a Angela Merkelová návštevou vlád vopred zaistiť. Politika sa totiž neodohráva na zjazdoch, buď si Francúzsko a Nemecko všetko predrokujú (dávne pravidlá rozpočtovej disciplíny), alebo sa častejšie Nemecko rozhodne samo (otvorenie hraníc, dohoda s Tureckom, imigračné kvóty) a postaví všetkých pred hotovú vec,“ uvádza Tomský s tým, že jediná zhoda panuje v migračnej kríze ohľadom zaistenia vnútornej bezpečnosti a ochrany vonkajších hraníc.
„Veď len tento rok priplávalo do konca augusta z Afriky do Európy takmer 300-tisíc migrantov (štatistika OSN). A namiesto toho, aby sme ich okamžite vrátili späť, nelegálne a v rozpore s azylovou politikou Únie (čo je väčšine ľuďom úplne fuk) končí ich ilegálna púť prevažne v Taliansku, keď sa neutopia v Stredozemnom mori. A napriek tomu si unionisti neodpustia ideologické výhrady a nedokážu sa zbaviť nepolitických, univerzálnych ľudských práv, ktoré krízu okrem iného umožnili, alebo ospravedlňujú a až dnes pod verejným tlakom hodlajú ,zaistiť plnú kontrolu vonkajších hraníc a vrátiť sa k Schengenu‘,“ poznamenal ďalej publicista so slovami, že ak nezačneme rozlišovať medzi moslimami a nemoslimami, naša civilizácia neprežije.
Tomský sa následne pozastavuje nad ekonomickou stagnáciou chudobnejších vrstiev, na juhu Európy problémom masovej nezamestnanosti mládeže či nad nechránenými hranicami Európy, ktoré sú dôkazom nefunkčnej, nadnárodnej politiky. „Stále počúvame to isté: Prijmeme opatrenia, zaistíme, máme dostatok síl… Mlátenie prázdnej slamy, pretože v pasci integrácie sa to, čo bolo treba pragmaticky už dávno urobiť, urobiť nedá, leda oveľa neskôr, za päť minút dvanásť až pod veľkým tlakom nereprezentovaných občanov Európy. A politici sa ešte čudujú, že vznikajú extrémistické strany,“ píše Tomský.
Na záver potom dodal, že umlčovaný ľud je zdravo konzervatívny, nepotrebuje revolučné experimenty, chce mať svoj domov taký, aký pozná a miluje. „Ak to takto pôjde ďalej a ak bude stále len urážaný a vysmievaný, povstane. Dúfajme, že tak ako v Anglicku budú stačiť na odpor volebné urny,“ uzavrel.
