Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predniesol minulý týždeň prejav o stave Európskej únie. Ako ho hodnotíte?
Čakal som od neho možno trochu viac. Bol to skôr taký katalóg jednotlivých opatrení než zásadný prejav o budúcnosti Únie. Musím však na druhej strane oceniť, že Juncker v mnohých oblastiach chápe, že Únia nie je teraz zrelá na prevratné zmeny. Občania by ich neprijali.
Juncker okrem iného navrhol zdvojnásobiť súčasný investičný plán EÚ. Súhlasíte s ním?
Môže to byť pozitívne riešenie, ale ja verím dlhodobo skôr v to, že ekonomike pomôžu nízke dane a menej regulácie než investície, na ktoré musíme od ľudí vyberať práve pomocou daní.
Ohľadom utečeneckej krízy by predseda Európskej komisie rád zaviedol povinnú registráciu pre každého, kto pricestuje do Únie. Registrovaný má byť aj ten, kto EÚ opúšťa. Je to podľa vás reálne a správne?
Lepšia kontrola a evidencia na vonkajších hraniciach EÚ je určite správnou cestou a mala sa zaviesť už dávno. Toto opatrenie podporujem, pretože nám poskytne lepší prehľad najmä o tých, ktorí cestujú niekam na Blízky východ, aby sa zapojili do teroristických aktivít, a potom sa chcú vrátiť do krajín EÚ.
Aký máte názor na myšlienku vytvorenia spoločnej európskej armády?
K nej som skeptický. Máme NATO, ktoré je na obranu európskych krajín špecializované. Dve naozaj silné armády v jeho rámci, ako sú americká alebo britská, nepatria, alebo v druhom prípade časom nebudú patriť do EÚ. Vytváranie ďalšej inštitúcie je preto nadbytočné a navyše si myslím, že mnoho európskych krajín nebude mať vôľu do európskej armády dostatočne investovať, pretože s tým sú problémy už v NATO.
Juncker hovoril aj o tom, že je dôležité spravodlivé prerozdeľovanie utečencov. Čo z toho plynie?
Bohužiaľ to, že v hlavách čelných predstaviteľov EÚ nie sú kvóty na povinné prerozdeľovanie migrantov ešte stále mŕtve. Nefungujú, ale stále znovu sa presadzujú. Práve minulý týždeň sme v Európskom parlamente opäť hlasovali o návrhu Európskej komisie na úpravu pravidiel, ako majú kvóty fungovať. Hlasoval som proti, ale časť EP pod vedením Zelených presadila uznesenie, ktoré vyzýva Komisiu, aby sa kvóty ešte sprísnili a krajiny, ktoré ich nechcú plniť, mohli byť trestané. Takéto odtrhnutie od reality mi naozaj nedáva žiadnu logiku.
Po bratislavskom summite nebol ohľadom utečencov veľmi nadšený Orbán, podľa ktorého sa zase hovorilo viac o rozdeľovaní migrantov než o ich zastavení mimo schengenského priestoru. Podľa neho tak pokračuje doterajšia naivná migračná politika. Čo si o tom myslíte?
Tu mi nezostáva nič iné, než s premiérom Orbánom súhlasiť. Dúfam aspoň, že onedlho prejde registrácia cestujúcich na vonkajších hraniciach. Ale tým, ktorí chcú prechádzať hranice nelegálne mimo hraničných priechodov, v tom musíme začať aktívne brániť. Je dobré, že sa teraz Únia v tomto ohľade zhodla aspoň na podpore hraničného Bulharska.
Bratislavský summit sa aj podľa Merkelovej konal s cieľom diskutovať o opatreniach na obnovenie dôvery občanov EÚ. Ako ho v tomto smere hodnotíte? A čo si myslíte o tom, že Briti, hoci sú stále členmi EÚ, na Slovensku neboli?
Je asi logické, že Briti, ktorí sa sami rozhodli, že budú chcieť časom z Únie odísť, sa nezúčastňujú v debate o tom, ako bude Únia v budúcnosti fungovať. Summit v Bratislave neznamenal nejaký zásadný prelom. Keď sa pozrieme do dokumentu, ktorý na ňom vznikol – takzvané cestovné mapy, zistíme, že obsahuje naznačenie niektorých pozitívnych riešení, ako je napríklad boj s islamistickou radikalizáciou formou vykázaní a zákazov vstupu pre tých, ktorí k nám prichádzajú bojovať proti našej civilizácii, ale zlom v histórii EÚ to určite nie je. Podobné to bude s vývojom dôvery občanov v EÚ.
Ako vidíte súčasnú situáciu a stabilitu EÚ? Hrozia podľa vás aj ďalšie „exity“, ako bol odchod Británie? Čo je podľa vášho názoru najväčším problémom súčasnej EÚ?
Keď budeme zatvárať oči pred tým, akú politiku robí Únia v niektorých oblastiach, napríklad v otázke migrácie, ktorú v mnohých krajinách väčšina občanov odmieta, bojím sa, že ďalšie exity môžu byť na programe dňa.
Keď sa pozrieme do Českej republiky, aký máte názor na stretnutie prezidenta Zemana s Norbertom Hoferom?
Pre mnohých to mohlo byť veľmi prekvapivé stretnutie – na jednej strane eurofederalista Miloš Zeman, na druhej silný euroskeptik Norbert Hofer, ktorý síce spoluvykonáva funkciu zastupujúceho rakúskeho prezidenta, ale u nás bol hlavne ako kandidát do decembrových volieb. Miloš Zeman týmto stretnutím zasiahol do prezidentských volieb u našich susedov. Je to jeho právo, ale ťažko povedať, aké to bude mať dôsledky na česko-rakúske vzťahy, pokiaľ Hofer nevyhrá.
Páni sa nezhodli napríklad ohľadom Benešových dekrétov, ale rozumeli si vo veci návrhu rozšírenia Vyšehradskej štvorky o Rakúsko. Čo si o tomto možnom rozšírení myslíte? Čo by to podľa vás prinieslo?
Prekvapil ma ten súlad medzi politikom rakúskych slobodných, ktorí odmietajú Benešove dekréty a chceli by zavrieť náš Temelín, a prezidentom Zemanom, ktorý na verejnosti v týchto bodoch prezentuje úplne odlišné názory. Rozšírenie Vyšehradu o Rakúsko by znamenalo, že sa táto skupina posunie niekam inam, pretože Rakúsko má ako jedna z najbohatších krajín EÚ v mnohých ohľadoch úplne opačné záujmy ako my. S členmi V4 nás spája história krajín, ktoré boli pod komunistickou diktatúrou, čo Rakúsko nezažilo. Bál by som sa, aby sa V4 nerozriedila ako kedysi Stredoeurópska iniciatíva.
autor: David Hora
