Klíma ako dieťa prežil časť druhej svetovej vojny v terezínskom gete. Na otázku, či sa nebojí ďalšej vojny, odpovedal: „Myslím, že prituhne, pretože zvlášť moslimský svet bude čím ďalej výbojnejší, nezmieriteľnejší, agresívnejší. Je to dané jeho ideológiou a stúpajúcou ekonomickou silou,“ uviedol.
Ako laureát Peroutkovej ceny dostal otázku, či mu nie je divné, že prezident Miloš Zeman tak vyhrotil vzťahy s intelektuálmi. Podľa Klímu je trápne, že namiesto toho, aby sa Zeman ospravedlnil, tak jeho ľudia hľadali v archíve, či by sa niečo predsa len nenašlo. „Ja som čapkológ, takže pre mňa je Ferdinand Peroutka naozaj veľká persóna. Celá táto čapkovská generácia bola našou najväčšou intelektuálnou generáciou vôbec. To bola zlatá éra českých intelektuálov,“ uviedol.
Server tiež poukázal na to, že odvtedy, čo zomrel Václav Havel, hľadá krajina nejaký nový morálny vzor. „Do čela sa derú hlavne podnikatelia. Je to normálne?“ pýtal sa server. „Ako hovorím, nedozrel čas, aby sa vyprofilovali ľudské charaktery. Nie je pre to vhodná príležitosť. Na rozdiel od totality nemáte šancu zistiť, kto je zbabelec a kto hrdina,“ uviedol spisovateľ Ivan Klíma.
Prvým čitateľom bola manželka
Priznal, že prvým čitateľom jeho diel bola manželka. „Má k tomu ale blízko, študovala literatúru rovnako ako ja, je to poloprofesionálny čitateľ. Aj deťom som dával čítať texty, ale ja si to čítam po sebe sám toľkokrát, že redakčných pripomienok nikdy veľa nebolo,“ uviedol.
Zveril sa aj s tým, že jedinou knižkou, ktorú kedy napísal na objednávku, bolo Milostné leto. „To si vyložene vyžiadal nakladateľ, vtedy som písal hlavne poviedky a on mi hovoril, nech napíšem román. Vo výsledku je to asi môj druhý najúspešnejší román, hneď po románe Láska a smetí,“ vysvetlil Klíma.
Číta konkurenciu
Server poukázal na to, že spisovatelia majú niekedy tendenciu radšej nečítať konkurenciu, aby sa lepšie sústredili na vlastnú tvorbu. To ale nie je Klímov prípad. Zvlášť keď bol mladý, tak to bolo často tak, že niečo prečítal a okamžite dostal chuť písať. „Neskôr ma zopár autorov ovplyvnilo aj výraznejšie. Trebárs Graham Greene, ktorého uznávam ako majstrovského rozprávača. Ale keď toho za svoj život prečítate toľko (ukazuje na rozsiahlu knižnicu), tak už ani sám nespoznáte, kto vás najviac ovplyvnil,“ poznamenal. Priznal tiež, že internet vôbec nepoužíva, pretože to považuje za stratu času.
Teraz má pocit, že už všetko, čo potreboval napísať, napísal. Vraj už ani nemá tému. „Hovoril to správne aj Philip Roth – v osemdesiatich, ak máte ešte trochu rozumu, treba to nechať. Napísal som síce ešte pár poviedok, teraz vyšli (Absolútny frajer), má to asi štyridsať stránok. Zvládnete to prečítať pri jednej jazde v električke či pri dvoch sedeniach na záchode. To je asi môj posledný literárny počin, už to nechám. Aj keď – ešte jednu poviedku v počítači mám, takú rozsiahlejšiu, asi na pätnásť stránok. Len dúfam, že som si ju nevymazal…“ dodal Klíma.
