Rusko je krajinou neobmedzených možností, a to v dobrom aj v zlom, ako píše Jaroslav Bašta. Aby to dokázal, predkladá jeden zlý ruský príklad. V tejto najväčšej krajine sveta bol zatknutý plukovník Dmitrij Zacharčenko, podľa všetkého najvyššie postavený bojovník s korupciou. Policajti v tejto súvislosti urobili domové prehliadky a nestačili sa čudovať tomu, čo našli.
„Pri tej príležitosti v byte jeho sestry vyšetrovatelia našli 1 500 kg bankoviek, konkrétne 120 miliónov dolárov a dva milióny eur. Na účtoch jeho príbuzných vo Švajčiarsku potom objavili ďalších 300 miliónov eur. Najpikantnejšia na tejto kauze je funkcia, ktorú až do svojho zatknutia plukovník Zacharčenko vykonával – bol zástupcom náčelníka odboru ‚T' v ruskom ministerstve vnútra, čo je vlastne najvyššia protikorupčná jednotka v celej Ruskej federácii. Pretože jeho nadriadený bol pred časom odvolaný, zatknutý pán plukovník predstavoval ruského bojovníka s korupciou. Do moderných dejín vojde ako muž, ktorý si dokázal fyzicky privlastniť najväčšiu a najťažšiu sumu peňazí v hotovosti. Povedal by som, že latku nastavil naozaj vysoko…“ píše Bašta.
Znovu tu vyplávala na povrch stovky rokov stará otázka, ktorú si kládli už Rimania. Na spoločnosť má dohliadať strážca. Lenže kto dohliada na strážcu? A potom sa ponúka ešte jedna otázka. Kde sa vzalo Zacharčenkovo veľké bohatstvo? Podľa Baštu môžu tieto prostriedky pochádzať z ruskej Nota-bank, ktorá prišla o licenciu v závere roka 2015. Výška prostriedkov, ktoré má k dispozícii Zacharčenko, zhruba zodpovedá tomu, čo mala na účtoch táto banka.
