Ako hodnotíte americkú vojenskú a politickú intervenciu na Blízkom východe po 11. septembri 2001? Sú na tom krajiny Blízkeho východu teraz lepšie? Prosperujú viac, sú stabilnejšie, je tam bezpečnejšie a podarilo sa obmedziť islamizmus a terorizmus?
Dnes už je úplne zrejmé, že americký zásah na Blízkom východe bol kapitálny omyl a prispel k destabilizácii celého regiónu. Rozvrat má ale oveľa hlbšie príčiny. Henry Kissinger už vo svojich pamätiach (1979, 1982) hovorí o renesancii islamu a islamizmu (Korán neuznáva svetskú vládu a zákony), o strate legitimity diktátorských ekonomicky neúspešných sekulárnych režimov. Džihádizmus sa obrodil v afganskej partizánskej vojne so Sovietskym zväzom za usilovného prispenia Ameriky. A nezabúdajme ani na demografickú explóziu a tragickú nezamestnanosť mladíkov, niekedy aj kvalifikovaných… Videl som sám heslá v univerzite v Káhire 80. rokov: Islam je riešenie.
Čo si myslíte o takzvaných konšpiračných teóriách k 11. septembru? Veríte oficiálnej verzii americkej administratívy? Aj oficiálne sa napríklad hovorí o vplyve osôb blízkych saudskoarabskej kráľovskej rodine… Ale verzií je viac. Ako to podľa vás bolo?
Žiadne konšpiračné teórie v dejinách neplatia. Sú výplodom nedostatočnej informovanosti. Dokumentácia o živote saudskoarabských teroristov – pilotov je veľmi rozsiahla.
Čo by ste odkázali Georgeovi Bushovi a takzvaným neokonzervatívcom? Čo mal americký prezident po 11. septembri robiť? A do akej miery Bush veci aktívne ovplyvňoval a do akej miery bol len bábkou nejakých skupín?
Američania boli v šoku. Najväčší (a zároveň symbolicky významný) útok na území Spojených štátov od japonského útoku na flotilu v Pearl Harbore. Konzervatívna vláda superveľmoci reagovala kovbojsky a zbrklo, akcia bola trestnou výpravou a po likvidácii al-Káidy v Afganistane sa mali USA stiahnuť. Ako by mohli poraziť Taliban, keď neovládajú územia v Pakistane? Po bitke je však každý generálom.
Ak bol 11. september spôsobený ľuďmi napojenými na Taliban, intervencia v Afganistane by mohla mať ospravedlnenie, ako hovoríte. Ale čo intervencia v Iraku, kde bol Husajn, sekulárny diktátor, ktorého väzby na 11. september sa nepreukázali?
Invázia do Iraku bola dôsledkom nedokončenej vojny v Zálive. A bola tiež neblahým spojenectvom so Saudskou Arábiou. Potrebou dať genocídnemu Husajnovi príučku, chrániť Kurdov, nielen naivnou predstavou, že v Iraku možno nastoliť demokraciu.
Za Obamu prišla Arabská jar. Pád Kaddáfího, občianska vojna v Sýrii, Moslimské bratstvo pri moci v Egypte, aj keď len dočasne. Ako Arabskú jar hodnotíte?
Liberálna opozícia je voči diktátorom v arabských krajinách slabá a na pomoc Američanov sa spoliehať nemohla. V čase náboženského oživenia nemala šancu. Demokracia je pravdepodobne s islamom nezlučiteľná, ako to kedysi chápal turecký diktátor Mustafa Kemal alebo egyptský Násir.
V prípade amerických intervencií a Arabskej jari sa hovorilo o šírení demokracie… A americkí spojenci – Saudská Arábia, Katar, Kuvajt, Emiráty, Turecko – sú demokratickí?
To je nepodstatné, nemusia byť spojencami navždy. Dnes už od ich ropy nie je Amerika závislá. Podstatné je, že demokracia je plodom tisícročného vývoja západnej civilizácie, a teda neľahko nastaviteľná v inej civilizácii. Bol tu ale podivuhodný príklad Japonska, Južnej Kórey, Hongkongu, Taiwanu… V osemdesiatych rokoch jedna za druhou padali junty v Južnej Amerike. Po páde železnej opony a rozpade sovietskeho impéria ľahko podľahli Američania (a nielen oni) predstave nástupu liberálno-demokratického sveta. Podporu ľudských práv, demokracie a slobodného obchodu považovali vždy za svoju povinnosť. Americká pragmatická podpora diktátorov (tých našich gaunerov) s koncom bipolárneho sveta prestala platiť. USA boli zrazu svetový hegemón, neobmedzenú moc ale nemajú.
Projekt pre nové americké storočie, čo je think tank amerických neokonzervatívcov vo Washingtone, založený na jar 1997 ako vzdelávacia nezisková organizácia Williamom Kristolom a Robertom Kaganom, hovorí, že „americká vodcovská úloha je dobrá pre Ameriku a dobrá pre svet“. Anders Fogh Rasmussen, dánsky expremiér a bývalý generálny tajomník NATO z rokov 2009 až 2014, vo videu na Facebooku vyhlásil, že svet potrebuje žandára a tým by mali byť USA. Čo si o tom myslíte?
Súhlasím. Američania ale nevyhnutne robia chyby a tiež nemajú na všetko silu – napríklad vo Vietname. Proti samovražedným kamikadze kedysi vyšli s atómovou pumou. Dnes je to nákladné (nekončiaca partizánska vojna) a straty na životoch sú pre väčšinu Američanov neprijateľné.
Aký prístup by podľa vás mala americká administratíva zaujať k dianiu na Blízkom východe?
Aspoň poraziť Islamský štát, ako aj al-Nusru, ale nezdá sa, že na to majú silu a chuť.
Zdroj: Facebook, The New Arab
Z hľadiska stability Blízkeho východu by bolo lepšie, keby vyhral Trump alebo Clintonová?
Možno Clintonová, Trump je izolacionista, tvrdí ale, že Islamský štát ľahko porazí. Medzi jeho extrémnou rétorikou a geopolitickou realitou zíva priepasť. Nevieme, ako by sa zachoval, keby vyhral. Americký prezident nevládne sám (administratíva), má veľmi obmedzenú moc. Jeho vplyv býva väčšinou preceňovaný, nadhodnotený.
Ako hodnotíte súčasnú úlohu Ruska na Blízkom východe?
Prispieva k ďalšiemu rozvratu krajiny a k ďalšej vlne utečencov. Islamský štát iste nakoniec prehrá, ale nahradí ho al-Nusra. Fanatizmus zatiaľ neopadne.
- Reklama -
