Rusko je pre anexiu Krymu a podporu separatistov na Ukrajine zodpovedné za závažnú krízu na východe Európy.
„Európa musela reagovať na toto porušenie úplne základných princípov,“ povedala kancelárka a dodala, že spolu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom robí všetko pre to, aby Rusko a Ukrajina aj napriek všetkým svojim nezhodám plnili záväzky plynúce z minských dohôd.
„To je a naďalej zostáva hlavným bodom budúcnosti sankcií,“ uviedla Merkelová.
Napriek jej rozhodným slovám ale Európa nie je v otázke protiruských sankcií zďaleka taká jednotná, ako by sa mohlo zdať. Napríklad koaličný partner Merkelovej, nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, je v prístupe k Rusku oveľa miernejší a naznačuje, že by sa zo sankcií malo postupne uľavovať.
Rovnako tak rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz.
Podobne situáciu vníma aj Cyprus, ktorý v júli prijal rezolúciu, ktorej cieľom je presadiť v Európskej únii úplné zrušenie sankcií voči Rusku.
Posledné, čo si želajú
Podľa zvláštneho poverenca OSN pre Ukrajinu Volodymyra Jeľčenka ale dochádza k nebezpečnému hromadeniu vojenskej techniky na ukrajinských hraniciach. To údajne odráža „veľmi zlé zámery“ zo strany Ruska, ktoré údajne na Kryme nazhromaždilo 40-tisíc vojakov.
„To je tá posledná vec, ktorú by sme chceli, aby sa stala,“ povedal novinárom Jeľčenko.
- Reklama -
