Dvadsiateho júla prišiel na uliciach Kyjeva o život novinár Pavel Šeremet. Zahynul vo vlastnom aute, do ktorého mu niekto nastražil výbušninu. Šeremet na Ukrajine podporoval reformy a snažil sa odhaľovať korupciu. Jeho smrť však úrady nijako zvlášť nevyšetrovali. Rovnako ako útok na ďalšieho novinára, ktorý deň predtým utŕžil tri bodné rany.
Od roku 1991, keď Ukrajina získala nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu, bolo zabitých či zahynulo za podivných okolností viac ako päťdesiat novinárov. Mnohí z nich sa jednoducho znepáčili niekomu mocnému. Najnovšie sa však objavuje nebezpečenstvo zo strany samotnej verejnosti. Novinári čelia útokom hackerov, trollov a ľudí, ktorých RFE/RL nazýva patriotickými novinármi. To sú pracovníci médií, ktorí cez svoje platformy bezhranične podporujú vládu a tvrdia, že za všetkým stojí Rusko.
Na novinárov útočí aj verejnosť
Ukrajinská predstaviteľka organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) a riaditeľka neziskovej organizácie Inštitút masových informácií Oksana Romanyuková uviedla, že najnovšie na novinárov útočia aj bežní občania. Dve tretiny všetkých útokov za rok 2016, celkom 71, prišli zo strany verejnosti. „Ľudia z tejto skupiny sa prejavujú tým, že vyjadrujú bezvýhradnú podporu tomu, čo vnímajú ako ukrajinské záujmy, vojnu na východe Ukrajiny vidia čiernobielo ako boj dobra so zlom a za všetkými, ktorí sú aj len okrajovo kritickí k Ukrajine, vidia Ruskom riadené tajné sprisahania.“
K najväčšiemu nárastu internetových útokov a trollingu novinárov došlo potom, čo ukrajinský minister informácií Jurij Stec vo februári 2015 nechal vytvoriť webové stránky „internetovej armády“, ktorých cieľom je boj s ruskou propagandou. „Teraz nastal čas začať bojovať proti ruským votrelcom na informačnom fronte,“ okomentoval ich spustenie.
Stránka obsahuje informácie o internetových užívateľoch, ktorí sa rozhodli cez registráciu podporiť vládu v boji s ruskými dezinformáciami či s nepohodlnými novinármi. „Ak napríklad reportér použije termín rebel na opísanie Ruskom podporovaných separatistov či občianska vojna na popísanie konfliktu, členovia sú vyzvaní, aby ho cez sociálne siete napádali. Pretože internetová armáda má radšej slová ako teroristi a ruská vojna.“
Zapojili sa aj hackeri
A práve toto nacionalistické mobilizovanie internetovej verejnosti viedlo k tomu, že sa do neho zapojili aj ľudia technicky zdatnejší. Čo viedlo k uverejneniu osobných údajov viac ako 5 000 novinárov z Ukrajiny aj zo zahraničia na nacionalistickom webe Mierotvorca.
„Panuje tu široko rozšírené podozrenie, že za hackom stáli zamestnanci ukrajinskej tajnej služby SBU či iná pridružená spriatelená organizácia. Mierotvorcu údajne vedie nevystopovateľný Ukrajinec vystupujúci pod menom Roman Zajcev,“ uvádza RFE/RL. Ten bol údajne členom SBU, ktorá sa však od stránok dištancovala.
Mnohí z postihnutých novinárov boli potom vystavení ďalším útokom a vyhrážkam smrťou. Niektorí vysokopostavení vládni činitelia sa však rozhodli Mierotvorcu podporiť. Minister vnútra Arzén Avakova „označil novinárov na zozname za liberálnych separatistov“. Jeho poradca a člen Porošenkovej vlády Anton Heraščenko ich rovno označil za „zradcov“ a „kolaborantov s teroristami“. Porošenko stránku odsúdil, avšak nijako dôrazne. Zároveň dodal, že by novinári nemali písať „negatívne články“ o Ukrajine.
Vraj si za to môžu sami
Podľa Yevhena Fedčenka, ukrajinského novinára a zakladateľa servera StopFake.org, ktorý odhaľuje ruské dezinformácie, je súčasný trend „vlasteneckej žurnalistiky“ síce znepokojujúci, za problémy z úniku informácií zverejnených na stránkach Mierotvorcu si môžu novinári z väčšej časti sami. Boli to totiž práve tí novinári, ktorí celú kauzu dostali do povedomia verejnosti. V skutočnosti však tým, kto na ňu prvýkrát upozornil, bol Heraščenko na sociálnych sieťach.
„Čo sa deje novinárom dnes, sa zdá vedľajšie a bezvýznamné, nafúknuté a prehnané zo strany mnohých novinárov, pretože to je naozaj viac o pocite vlastnej dôležitosti a sebazveličovaní než o robení novinárčiny pre ňu samotnú,“ okomentoval nedávne fyzické napadnutia niektorých novinárov. Romanyuková, naopak, celú situáciu vníma ako zásadný rozkol v mediálnej komunite. „V tejto chvíli neexistuje žiadna solidarita alebo spoločné hodnoty,“ uviedla.
Heraščenko na druhej strane prišiel s predpoveďou, že útoky budú pokračovať, len tak neustanú a pre novinárov to bude len horšie. „Mám pocit, že to je len začiatok a čoskoro bude veľa ďalších únikov a dôjde k odhaleniu ďalších informácií.“
