„Na začiatku tohto roka ukrajinský prezident Petro Porošenko slávnostne sľúbil, že získa späť východ Ukrajiny a k nemu aj Krym. Zvláštna eskalácia napätia na východe Ukrajiny a na hraniciach s Krymom z uplynulých dní pripomenula jeho slová. Aspoň pre formu,“ uviedla Spencerová vo svojom komentári.
Následne pripomína zatiaľ nevyjasnený atentát na jedného z lídrov samozvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorý sa stal 8. augusta. Potom totiž Kyjev začal s rozmiestňovaním ťažkých zbraní na hraniciach s anektovaným Krymom. Práve tu údajne zaregistroval presuny ruskej vojenskej techniky.
„Hovorca ukrajinského ministerstva obrany upozornil občanov, že vojna s Ruskom, ktorú Kyjev predpovedá pravidelne už viac ako dva roky, môže prepuknúť každú minútu,“ dodáva potom Spencerová s tým, že následne prišli z Ruska prvé správy o prestrelke a obetiach na hraniciach Krymu s Ukrajinou. „Kremeľ obvinil Kyjev z pokusu vyslať na Krym diverzantov, ktorí mali spáchať sériu sabotáží a vyvolať vojnu,“ podotkla. Všíma si aj slová niekdajšieho šéfa banderovského Pravého sektora Dmytra Jaroša, podľa ktorého zajatie diverzantov pripomína začiatok druhej svetovej vojny.
Divné reakcie
„Oveľa zaujímavejšia bola ale divná reakcia oficiálneho Kyjeva. Prezident Petro Porošenko, ktorý vo vypätých situáciách rád predstupuje pred národ aspoň s televíznym prejavom, teraz niekoľko hodín mlčal, akoby musel najprv zistiť, čože sa to vlastne pod jeho vedením v štáte deje, a neskôr – až v neskorých nočných hodinách – 10. augusta vydal skúpe vyhlásenie na prezidentskom webe, v ktorom všetky ruské obvinenia podľa očakávania odmietol,“ konštatuje Spencerová. Podľa jej slov až nasledujúci deň si povolal predstaviteľov silových orgánov a nariadil zvýšiť bojovú pohotovosť ukrajinskej armády. Zároveň tiež mal vyjadriť želanie zatelefonovať si s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Chýbať nemal ani americký viceprezident Joe Biden a šéf Európskej rady Donald Tusk.
„Zvláštne bolo ale úplné mlčanie premiéra Volodymyra Hrojsmana a zvyčajné vypätého protiruského šéfa parlamentu Andrija Parubija, potichu zostali aj tradične bojovne protirusky naladení poslanci,“ dodáva Spencerová. Následne pripomenula odkaz na gruzínsko-ruskú vojnu.
Vojna o Krym nebude
„Proklamácia z Bruselu, ktorá odmietla hodiť vinu za súčasnú eskaláciu napätia len na Rusko, prišla až krátko po tom, čo americký viceprezident Joe Biden, podľa ktorého je Kyjev najskorumpovanejším režimom na svete, Porošenka vcelku bez škrupúľ vyzval, aby sa vystríhal eskalácie konfliktu s Ruskom. Je to zásadný posun v americkej rétorike, pretože Washington až doteraz – aspoň slovne – vždy podporil čokoľvek, čo z Kyjeva na adresu Ruska zaznelo, a to vrátane pravidelných predpovedí o blížiacej sa ruskej agresii na východ krajiny,“ spomína Spencerová. Rusko podľa nej teraz skúša meniť pravidlá hry, pričom Spojeným štátom navrhuje vyriešiť Ukrajinu len vo dvojici.
„Je teda zrejmé, že vojna na Kryme pre posledné udalosti na Kryme neprepukne, rozhovory o Donbase zamrzli a nič nové nemohli priniesť ani príslušné rokovania Bezpečnostnej rady OSN. Pritom je ale stále očividnejšie, že Ukrajina s imidžom skorumpovaného štátu v morálnom rozklade, s tajnými mučiarňami a aureolou ilegálnej zbrojnej tržnice len ďalej stráca podporu Západu, pričom nezáujem o názory Kyjeva prejavila aj OSN, ktorá odmietla považovať Donbasanov za teroristov,“ uzavrela Spencerová.
Pôvodný text TU.
