Prednedávnom, v piatok 22. júla, v Mníchove – kde žijete – postrieľal muž iránskeho pôvodu deväť ľudí v obchodnom dome. V Ansbachu sa zase imigrant odpálil pred vchodom na hudobný festival. Zmenili tieto útoky atmosféru v Nemecku, prípadne vo vašom okolí?
Určite sa tá atmosféra zmenila. Ako som písala už vo svojom minulom blogu, myslím si, že ľudia sú ostražitejší, viac si začínajú všímať okolie. Viac sa obávajú o svoju bezpečnosť. To dokazuje napríklad väčší záujem o kurzy sebaobrany alebo nárast žiadostí o tzv. malý zbrojný preukaz. Za posledný polrok tieto žiadosti vzrástli o 50 %. Malý zbrojný preukaz je potrebné mať pre používanie signálnych a plynových pištolí. Vzrástol nielen počet útokov, ale napríklad aj počet znásilnení. Kamarátka mi napríklad hovorila, že sa mám vyhýbať starej botanickej záhrade, ktorá je v Mníchove pri hlavnej stanici, pretože tam včera zase niekoho znásilnili dvaja iránski migranti.
Jeden vraj ženu držal a druhý ju znásilňoval. Že vraj sa tam niečo také stalo už po niekoľkýkrát. Takže ten strach narastá. Ale nejakým spôsobom sa vyvíja postoj ľudí k tomu strachu a reakcie na ten strach. Mohla by som ich rozdeliť do dvoch skupín. Jedna skupina nevie, čo s tým strachom robiť, tak ho tí ľudia buď popierajú a prestávajú čítať správy, alebo sa boja a nechávajú sa tým strachom postupne požierať, čo je, samozrejme, zlé. A druhá skupina, do ktorej patrím aj ja, sa rozhodla s tým niečo robiť.
Spomínaný atentátnik z Ansbachu už pred rokom nedostal azyl. Napriek tomu zostával stále v Nemecku. Čo to vypovedá o takzvanej návratovej politike?
Podľa posledných správ, ktoré som počula, dostával tento džihádista inštrukcie priamo od priaznivcov IS. Pôvodne mal vraj tiež nabehnúť vozidlom do davu ľudí. Vraj sa vyhovoril na to, že nemá vodičák. Podľa správ polície s tou bombou došlo nakoniec k nehode. Pôvodne ju totiž mal odpáliť zdiaľky v dave ľudí a natočiť to pre IS na video. Došlo ale k spomínanej nehode a, našťastie, zabil len sám seba. Jeho posledná správa, ktorú svojim zadávateľom posielal, vraj bola: „Uvidíme sa v raji.“
Český prezident Zeman minulú nedeľu navrhol, aby sa ľudia ozbrojovali. Odporučili by ste niečo podobné Nemcom? Pripomínam, že ste už prezradili, že si chcete urobiť zbrojný pas a nosíte pri sebe slzný sprej, ako aj alarm.
Určite by som všetkým, ale predovšetkým ženám, odporučila nejaký základný kurz sebaobrany. Sama som absolvovala úvodný kurz bojového umenia krav maga. Tých kurzov je veľa. Ide tam hlavne v tých prvých lekciách o to, aby sa človek nebál v prípade napadnutia tú ranu dať a účinne sa brániť. Plno žien má, myslím, silu brániť sa, len o tom ešte nevie. S tým zbrojným preukazom je to tak, že, bohužiaľ, človek zbraň pri sebe tu v Nemecku nosiť nesmie. Zaobstaranie zbrojného preukazu trvá trochu dlhšie ako u nás, človek musí byť členom streleckého klubu a pravidelne tam dochádzať. Osobne dúfam, že sa politika v Nemecku ohľadom zbraní zmení.
Ešte horšia situácia než v Nemecku je vo Francúzsku, kde dokonca islamskí radikáli zavraždili kňaza v kostole pri omši. Dá sa to už označiť za vojnu? A nepríde vám divné, že o jednom z vrahov sa vedelo, že je to džihádista, a napriek tomu nebol vo väzení, ale iba pod (nedostatočným) policajným dohľadom? A to v čase, keď je v krajine vyhlásený výnimočný stav? Nemalo by Francúzsko proti týmto radikálom pritvrdiť?
Udalosti vo Francúzsku nesledujem tak podrobne. Som si ale istá, že o vojnu ide. Veď Islamský štát vyhlásil vojnu aj Českej republike a ďalším európskym štátom už v novembri minulého roka. Myslím, že niektorí európski politici zhoršenú bezpečnostnú situáciu ešte neberú dostatočne vážne. Som si istá, že bezpečnostné zložky túto situáciu vážne berú, ale myslím si, že v tomto ohľade džihádistom pomáha politická nečinnosť. Určite tá takmer nulová politická reakcia je spôsobená aj tým, že proste nejde o takú vojnu, ako ju poznáme z histórie. A je ťažké sa proti takýmto útočníkom nejako systémovo brániť. Nepriateľom sa môže stať de facto každý, kto sa nechá ideológiou islamu poblázniť. Tu sa môžeme naozaj účinne brániť len tak, že ozbrojíme obyvateľstvo. Môžeme sa napokon nechať inšpirovať Izraelom, kde prechádzajú dokonca aj ženy dvojročným vojenským výcvikom.
Ako súčasné problémy s imigrantmi ovplyvnili väčšinové vnímanie kancelárky Merkelovej, ktorá po tragickej udalosti v Ansbachu opäť opakovala, že to Nemci zvládnu?
Podľa posledných štatistík po tej poslednej veľkej tlačovej konferencii si Merkelová na nemecké pomery dosť pohoršila. Stratila 12 %, ľudia s ňou súhlasia už menej. Politická strana Alternatíva pre Nemecko, ktorá je kritická k migrácii a k islamu, stále posilňuje. Zároveň u nás v Bavorsku posilňuje CSU – stredopravicová strana pána Seehofera, ktorý sa k vítacej migračnej politike Angely Merkelovej neustále kriticky vyjadruje. A hovorí, že to nezvládame. Myslím si, že bude veľmi zaujímavé sledovať parlamentné voľby v budúcom roku.
Bohumila Kamenzová, Češka žijúca v Nemecku, však vo východnej časti krajiny, kde je postoj k imigrantom odlišnejší než na západe, varuje, že Nemci majú veľkú trpezlivosť a dlho sa správajú konzervatívne. Ale keď im tá trpezlivosť dôjde, tak to potom môže prejsť do druhého extrému a že potom môžu vyhodiť z krajiny úplne všetkých cudzincov. Vrátane tých zo susedných krajín. Čo si myslíte vy?
S pani Kamenzovou súhlasím v tom, že Nemci sú veľmi konzervatívni, a dodám, že tu na západe ešte možno trochu viac poslušní a trochu menej kritickí. A súhlasím s tým, že určite nastane čas, keď im trpezlivosť dôjde. Ale aké to bude mať dôsledky, to netuším. Už teraz sa azylová politika trochu sprísnila. Viem o jednom prípade irackého jezída, ktorý sa síce cíti byť ohrozený, ale priame ohrozenie na zdraví mu zatiaľ v jeho krajine nehrozilo, a jeho žiadosť o azyl bola zamietnutá. (Jezídi sú na Blízkom východe prenasledovaní a diskriminovaní moslimami, pretože sú podľa nich neveriaci.)
Ako vidíte Turecko? Po podivnom pokuse o vojenský prevrat prezident Erdogan posilňuje svoju moc pomocou rozsiahlych čistiek. Zdá sa, že sekulárne Turecko prehráva a krajina sa islamizuje. V tejto súvislosti je dôležitý aj fakt, že EÚ má s Tureckom podpísanú dohodu, vďaka ktorej príliv migrantov oproti vlaňajšku poklesol. Avšak Turci hrozia, že ju vypovedajú, ak nedostanú do októbra bezvízový styk.
Turecko… to je kapitola sama osebe. Myslím, že Európa má k nemu od začiatku trochu pokrytecký vzťah. Prísľub možného členstva v Únii, aj keď si to väčšina obyvateľov Európy nepraje, mi príde práve dosť pokrytecký. Myslím si, že rozvoj nejakého partnerstva by mal určite zmysel, ale sľubovať členstvo rozhodne nie. Súhlasím, že sekulárne Turecko prehráva. Od roku 2007 vraj EÚ do Turecka naliala 4,7 miliardy eur na podporu právneho štátu, demokracie, rovnoprávnosti a dodržiavania ľudských práv. Výsledok sa k dnešnému dňu skôr zhoršil, ostatne to si môžeme prečítať v správach. Turecko z alibizmu európskych politikov a úradníkov len vyťažilo peniaze. Ohľadom migrácie je pravda, že počet migrantov sa vďaka dohode rapídne znížil a Turecko má teraz páku na to, ako držať Európu v šachu.
Zároveň sa aktivizujú nemeckí Turci, aspoň ich výrazná časť, v prospech autoritárskeho Erdogana, ako ukázala ich demonštrácia v Kolíne. Ako vnímate nebezpečenstvo viditeľného posunu Turecka od západných demokratických hodnôt pre Európu a špeciálne pre Nemecko? Patrí súčasné Turecko do Európy?
