Nariadenie známe ako Rím III z 20. decembra 2010, ktoré podporuje justičnú spoluprácu v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, má za cieľ poskytnúť “zmiešaným párom” právnu istotu, zabrániť “ponáhľaniu sa na súd” a aj vyhnúť sa nákladným – finančne aj psychicky – súdnym procesom.
Vďaka tomuto nariadeniu sú medzinárodné páry schopné sa dohodnúť v predstihu na tom, ktorý právny poriadok sa pri ich rozvode alebo rozluke bude uplatňovať. V prípade, že sa nedokážu dohodnúť na jednej z dvoch členských krajín, sudcovia majú k dispozícii spoločný vzorec (jednotnú úpravu) pre rozhodovanie o tom, zákony ktorej krajiny možno uplatniť.
100-tisíc medzinárodných rozvodov
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová v správe pre médiá pripomenula, že v EÚ dochádza každý rok k asi 100 000 medzinárodným rozvodom.
“Nariadenie Rím III chráni medzinárodné páry pred zložitými, dlhými a bolestivými procedúrami. Blahoželám Estónsku za krok, ktorý zjednoduší život jeho občanov a občanov z ostatných krajín EÚ,” uviedla Jourová.
Nariadenie Rím III vstúpilo do platnosti v júni 2012 a stalo sa vôbec prvým príkladom postupu posilnenej spolupráce, ktorý zaviedla zmluva z Nice. Na úvod sa týmto nariadením riadilo len 14 členských štátov – Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Neskôr pristúpili Grécko a Litva a poslednou krajinou je zatiaľ Estónsko.
