Originál ústavy je uschovaný v depozite z dôvodu jeho výnimočnej umeleckej i historickej hodnoty. Tento najzávažnejší štátny dokument je totiž písaný na ručnom papieri a viazaný v koži. Názov dokumentu a štátny znak SR sú vyhotovené plastickou pozlátenou hĺbkotlačou. Historický význam podčiarkuje dátum 1. september 1992, keď bola ústava prijatá Slovenskou národnou radou. Slovenská republika sa tak zaradila medzi štáty usilujúce sa “o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity”.
Hneď vedľa repliky ústavy je vystavená Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorú poslanci SNR schválili 17. júla 1992 a deklarovali v nej pevné rozhodnutie založiť si vlastný štát. Deklarácia sa stala súčasťou procesu, ktorého vyvrcholením bol rozpad ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.
Aj ďalšie artefakty
Vo vitríne sú ďalej vystavené mosadzné pečate Národnej rady SR. Sú dve z dôvodu zmeny názvu slovenského parlamentu. Prvú, viditeľne staršiu pečať s kruhovým názvom Slovenská národná rada v strede a so štátnym znakom SR, používal historicky prvý skutočne demokratický parlament v slovenských dejinách – Slovenská národná rada z rokov 1990 až 1992. Zmenu tejto pečate určila Ústava SR prijatá 1. septembra 1992, keďže po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1993 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky. Tento novší, zmenený názov prezentuje druhá pečať, ako aj jej mosadzné pečatidlo.
Ďalšie dva dokumenty vo vitríne dokumentujú vstup Slovenska do NATO a vstup Slovenska do EÚ. Po prijatí SR do EÚ 1. mája 2004 sa následne v júni 2014 po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu. Na ich základe sa 14 poslanci stali poslancami EP a slovenský parlamentarizmus sa tak stal súčasťou medzinárodnej scény.
