Čo si ako historik, ktorý sa zaoberá aj dejinami kresťanstva, myslíte o tom, že útoky teroristov sa už odohrali aj v katolíckom kostole, lebo vo Francúzsku dokonca zavraždili kňaza?
Musíme si uvedomiť, že tie útoky sú z hľadiska moslimských radikálov veľmi cielené, lebo smerujú na hodnoty, ku ktorým sa ako západná civilizácia hlásime alebo chceme hlásiť. Pre mňa je najhoršie zistenie, že sa výrazne začínajú posúvať hranice, čo je ešte z hľadiska zacielenia teroristického útoku možné. A to ma napĺňa aj úzkosťou, lebo vidno, že teroristi si vyberajú dôležité symboly, na ktoré útočia. Keď si zoberieme len Francúzsko: v roku 2015 v Paríži bola najprv cieľom útoku sloboda tlače, teda naše západné poňatie slobody tlače, a to bol útok na redakciu Charlie Hebdo. Nasledoval útok na našu kultúru, na našu civilizáciu, na náš spôsob zábavy v podobe útoku na parížsky klub Bataclan. A tento rok prebehol útok v Nice na symbol francúzskej revolúcie, ktorá je počiatkom nášho chápania slobody. Z toho vidno, že teroristi si veľmi premyslene vyberajú ciele pre svoj útok. A to všetko ešte gradovalo v Normandii, kde síce rozsahom nejde o taký veľký útok, ale je veľmi symbolický, lebo zabili kňaza, a to je útok na našu kresťanskú identitu. A v tom vidím to nebezpečenstvo, lebo už môžeme hovoriť, že sa objavujú náznaky, že nastáva vojna civilizácií. Pre mňa je to dôkaz, že teroristi si nevyberajú ciele náhodne.
Myslíte si, že tieto cielené útoky sú odniekiaľ riadené? Hovorí sa predsa, že ide často o útoky tzv. osamelých vlkov alebo psychicky narušených jedincov. Ide teda o popud z Islamského štátu alebo od imámov, ktorí tými psychicky labilnými ľuďmi prostredníctvom ideológie manipulujú?
Aj keď v Nice útočil človek, ktorý bol psychicky chorý, napriek tomu si vybral deň, ktorý je mimoriadne symbolický. Takže je vidieť, že teroristické útoky sú cielené. Nesúhlasím s teóriou, že sú to osamelí vlci. Myslím, že tu sú prítomné obe dve skutočnosti: na jednej strane, že to sú ľudia, ktorí patria naozaj k sofistikovane organizovaným skupinám, ktoré sú napojené na štruktúry Islamského štátu, čo bol určite útok v Bataclan alebo útok v rámci bruselského masakru pred Veľkou nocou, potom sú tu tí osamelí vlci, ľudia, ktorí sú naozaj psychicky narušení a zrazu získavajú inšpiráciu tým, že vidia podobné útoky. Obávam sa, že na psychicky narušených jedincov to môže mať iniciačný vplyv, že sa tiež rozhodnú k nejakej akcii, hoci nie sú napojení na Islamský štát, ale rozhodne Islamský štát ovplyvňuje týchto radikálov priamo aj nepriamo. Tí ľudia majú zrazu zvrátenú ideológiu, ku ktorej sa môžu hlásiť, či už sú členmi, alebo nie sú. A v tom je obrovské riziko. Preto môžeme povedať, že za tými útokmi je Islamský štát, hoci s niektorými útočníkmi nie je priamo v kontakte. Ale tí ľudia majú ideológiu, ktorá ich môže inšpirovať. A v tom vidím to hrozné nebezpečenstvo pre Európu. Preto si myslím, že je potrebné zvoliť inú stratégiu boja proti teroru.
V akom zmysle?
Nielen posilniť bezpečnosť, čo je absolútne kľúčové, ale súčasne sa snažiť ovplyvniť mentalitu ľudí, ktorí môžu ovplyvniť veľké skupiny ľudí v moslimskej komunite. To je beh na dlhú trať. A tu by vlády mohli využiť napríklad skúsenosti tých odborov, ktoré v tom môžu zohrať nejakú rolu. Napríklad psychológie, spôsob výučby ľudí, aby aspoň čiastočne zmenili svoje návyky. Možno je to pre niekoho utopistické alebo naivné, ale myslím, že je to tiež jeden z prostriedkov, ktoré je potrebné pre našu bezpečnosť a pre uvedomenie si toho, že my sme tu doma, použiť.
Historik Jaroslav Šebek
Za kľúčové považujete posilnenie bezpečnosti. Nemáte ale pocit, že často zlyháva, keď prichádza jeden útok za druhým? Aj keď francúzska polícia mala niektorých útočníkov vo svojej databáze, lebo sa vrátili z Islamského štátu alebo sa snažili doň dostať, neustrážila ich a neprekazila im teroristický útok. Považujete to za zlyhanie polície alebo jednoducho nie je čin jedinca možné dopredu odhaliť a zabrániť mu?
V prípade útoku na kňaza v Normandii sa predsa ukázalo, že jeden útočník už bol dokonca stíhaný, preto si myslím, že to treba považovať za zlyhanie bezpečnostných opatrení . Vidíme, že nejaké mäkké opatrenia na ľudí, ktorí už sú zradikalizovaní, neplatia, lebo aj keď bol útočník v databáze pre možné ohrozenie štátnej bezpečnosti, prepustili ho len s elektronickým monitorovacím náramkom. Takže to rozhodne nebol nejaký nevinný baránok. Musí sa meniť aj legislatíva smerom k sprísneniu opatrení proti týmto radikálom. A súhlasím s českým ministrom vnútra Milanom Chovancom, že treba dostať radikálov pod kontrolu aj na sociálnych sieťach, kde sa tieto nebezpečné myšlienky šíria. Musíme teda prehodnotiť aj niektoré doterajšie kroky a uvedomiť si, proti akému nepriateľovi bojujeme. Proti nepriateľovi, ktorý veľmi dobre používa technológie súčasnosti. Tomu musíme prispôsobiť novú legislatívu.
Európsky parlament uvažuje o zamedzení legálneho prístupu k zbraniam. Je to podľa vás cesta proti terorizmu, alebo naopak by sme mali zjednodušiť prístup k zbraniam, aby ľudia mohli teroristom pri útoku vo vraždení zabrániť?
Podľa môjho názoru je to dvojsečné. Samozrejme, možnosť získať ľahšie zbrane pre našu obranu… Ale – a to vidíme aj na príklade v Čechách – zbrane sa môžu dostať aj do rúk rôznych psychopatov, ktorí vôbec nie sú islamskí radikáli. Pripomenul by som jednu z najväčších masových vrážd na území našej republiky – veľký teroristický útok psychicky narušeného človeka v roku 2015 v reštaurácii v Uherskom Brode. Preto je podľa mňa liberalizácia legislatívy dvojsečná. Je potrebné dobre uvažovať, do akých rúk sa zbrane môžu dostať, lebo sa môže stať, že sa dostanú do rúk psychicky narušených ľudí, ktorí ich použijú proti svojim krajanom. Je pravda, že v Izraeli má veľa ľudí možnosť vlastniť zbrane legálne a môžu ich použiť proti teroristickým útokom. Ale neviem, či situácia u nás možnostiam liberalizácie zodpovedá.
Keď ste spomenuli Izrael, myslíte si, že si postupne budeme musieť zvyknúť na permanentnú hrozbu násilia ako Izraelčania?
Dúfam, že nie, že k ničomu takému nedôjde. Ale je to skôr moje zbožné želanie. Ale rozhodne sa musíme od Izraela v ďaleko väčšej miere učiť. Pretože síce môžeme Izrael vidieť geograficky v Ázii, na Blízkom východe, ale civilizačne ho vidím rozhodne v Európe, preto by nám mohol byť v mnohých ohľadoch príkladom práve v príprave občanov na prípadnú teroristickú hrozbu. Naše bezpečnostné zložky a vládne zložky by mali s Izraelom v tomto smere viac spolupracovať.
Súčasťou islamskej viery je jej šírenie všetkými prostriedkami, takže sa asi môžeme obávať najhoršieho. Myslíte si, že sa Západ správa primerane, že sa dokáže brániť rovnako ako naši predkovia pred nájazdmi barbarov v minulosti?
Myslím, že séria útokov v poslednom čase by mala prebudiť aj tie doteraz neprebudené politické európske špičky. Podľa mňa sú tieto útoky dôležité, aby sme zmenili mentalitu, ktorá je z môjho pohľadu veľmi charakteristická upokojením, že nám po roku 1989 už žiadne nebezpečenstvo nehrozí. A to bol veľký omyl, to Európa nezvládla. Osobne si myslím, že všetky tieto bezpečnostné riziká sú oneskoreným dôsledkom rozpadu bipolárneho sveta a až teraz sa tie dôsledky objavujú. Práve to, že európske politické špičky boli také opojené, spomeňme si na výkriky, ktoré veľmi pozitívne prijímali hlavne liberálni politici, že zvíťazila definitívne liberálna demokracia, liberálna ekonomika. To sa ukázalo ako veľmi mylné a nakoniec aj nebezpečné, rovnako ako bol mylný názor, že teraz už nás čaká len skvelá globalizácia a multikulturalizmus. A ukázalo sa, že to všetko nie je úplná pravda. Globalizácia má celkom jednoznačne tienisté stránky, čo je jeden z dôvodov, prečo nastáva radikalizmus vnútri moslimskej komunity. A, samozrejme, aj multikulturalizmus ukázal tienistú stránku, a tou bola radikalizácia generácií v prospech tých najradikálnejších variantov ideológie, ktoré by som ani nenazýval islamom, ale džihádom – bojom proti západným civilizáciám.
Myslíte, že idea multikulturalizmu bola slepá ulička?
Myslím, že treba odlíšiť dve veci. Treba sa naučiť žiť s inými kultúrami, ale nebyť pritom naivný a snažiť sa tiež svoju kultúru obhajovať. Multikulturalizmus neznamená, že zabudnem na svoje korene a svoju kultúru a nechám sa úplne infiltrovať cudzími kultúrami. To je nezmysel. Tak by multikulturalizmus nemal fungovať. Tu by som poukázal na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá síce hovorila, že multikulturalizmus je mŕtvy, ale súčasne svojimi neuváženými výrokmi podľa mňa veľmi prispela ku skomplikovaniu utečeneckej vlny nielen v Nemecku. Aj mnohí európski i českí politici a podnikatelia tvrdia, že migračná vlna je dôležitá z hľadiska ekonomiky a že by migranti prispeli k demografickému oživeniu Európy. Ale bolo by veľmi neuvážené spoliehať sa len na ekonomické aspekty, to by bola len ďalšia slepá ulička. Pretože si musíme uvedomiť, že sem prichádzajú ľudia s úplne odlišnou kultúrou a práve kultúrne dôsledky migračnej krízy by sme v súčasnosti nemali podceniť. To je úplne jasné. Sledovať len ekonomický význam migrácie nemá zmysel, treba hľadieť na jej kultúrny rozmer, ktorý môže našu kultúru ohrozovať, ako sa napokon už dnes ukazuje. Nie je to tak, že hovorím o niečom, čo by sa mohlo stať. To už sa predsa deje, preto nemôžeme byť pokojní. Teraz sa musí zdvihnúť vlna na obranu našich krajín aj na obranu našej kultúry. Napokon ani americké voľby nebudú len o ekonomike, ako tvrdili v roku 1992 ľudia okolo Billa Clintona, ale o úplne iných veciach.
