Teroristických útokov v Európe pribúda, každý deň počujeme o novom prípade, keď nejaký islamský radikál zabije niekoľko ľudí. Ako sa ako lekár dívate na to, že v dôsledku takého násilia zbytočne umierajú zdraví ľudia?
Je to strašné. V čase, keď lekár zachraňuje deväťdesiatročného človeka s rakovinou, aby mu predĺžil život o rok alebo pol roka, aj keď to stojí obrovské peniaze, ale vnímame to ako etické, je skutočne strašné vidieť, ako napríklad osemdesiatštyri ľudí, ktorí sú na dovolenke pri mori, umiera. Neviem, kam sa spoločnosť posúva. V staroveku nemal ľudský život žiadnu hodnotu, pretože hádzali kresťanov levom, v stredoveku zase zlodejovi odsekli ruku. Myslel som si, že pomaly spejeme k tomu, že si budeme vážiť ľudský život, ale vidím, že to tak nie je.
Obávate sa, že v Európe, ktorá stavia hodnotu ľudského života nad iné hodnoty, začínajú prevládať iné kultúry, ktoré si ľudský život nevážia?
Musíme si uvedomiť, že moja generácia bola svedkom nacistických koncentračných táborov, keď kresťanská civilizácia posielala nie desiatky, ale státisíce ľudí na smrť, takže nemôžeme tvrdiť, že neúcta k životu je špecialitou ľudí zo Stredného východu alebo Ázie. Kresťania boli schopní možno ešte väčších zverstiev, než sme schopní vnímať dnes.
Čo si ako lekár myslíte o ľuďoch, ktorí sú zapojení do teroristických útokov? Často ide nielen o migrantov, ale aj o moslimov, ktorí sa už na Západe narodili a žili tam roky. Hovorí sa, že sa zradikalizovali. Sú skutočne takí sfanatizovaní islamským náboženstvom alebo, ako sa často ukazuje, sú to súčasne ľudia frustrovaní, neúspešní, s osobnými problémami, ktorí sa chcú pomstiť spoločnosti, a islam je možno len druhotným dôvodom útoku?
Myslím si, že nepochybne sú to anomálni ľudia, pretože každý človek chce žiť, a oni vedia, že do toho idú za cenu svojho života, počítajú s tým, že ho stratia. Každý samovrah predstavuje v určitej chvíli anomálnu osobnosť. Keď dnes prežije samovrah svoj pokus o samovraždu, končí vždy na psychiatrii. Buď to bol dlhodobo psychiatrický pacient, alebo psychopat, prípadne človek, ktorý sa dostal do momentálne bezvýchodiskovej situácie, ktorú riešil tým, že si chcel vziať život. A pritom si povie, že so sebou zoberie ešte niekoho ďalšieho. Ale v každom prípade to nie je normálne, je to psychopatické správanie, ktoré si vyžaduje starostlivosť psychiatra. Samozrejme, v prípade, že to samovrah prežije. Určite existujú výnimky, keď má samovrah pocit, že ukončením svojho života pomáha iným, možno to je aj myslenie niektorých teroristov.
Európsku úniu teraz znepokojuje ďalšia vec, ktorá sa deje tesne pri jej hraniciach, v Turecku, kde sa v súčasnosti prezident Erdogan po neúspešnom vojenskom puči tvrdo vyrovnáva nielen s pučistami, ale aj s opozíciou v armáde, štátnej správe, justícii, školstve či v médiách. Český exminister zahraničia Karel Schwarzenberg prirovnal túto situáciu k noci dlhých nožov, keď Adolf Hitler v tridsiatych rokoch zmietol opozíciu vo vnútri nacistickej strany. Súhlasíte s týmto prirovnaním?
To je odlišná vec ako teroristické útoky. V Turecku ide o boj o moc, čo je vlastné celej histórii ľudstva, jedni likvidujú druhých, na tom nie je nič mimoriadne. Už v Babylone sa navzájom likvidovali národy, keď sa bojovalo o moc. A v Turecku nejde o nič iné.
Európska únia začala utužovať vzťahy s Tureckom, pretože ho potrebuje na zastavenie prílivovej vlny utečencov do Európy. Podmienkou Turecka bol bezvízový styk a v budúcnosti aj vstup do Európskej únie. Je to podľa vás v situácii, keď sa tam upevňuje autoritársky režim prezidenta Erdogana, vhodné?
Teraz by sme rozhodne nemali o niečom takom diskutovať. Mali by sme vyčkať, ako sa tam bude situácia ďalej vyvíjať. Ako vidíme, v Turecku vyhlasujú výnimočný stav, uvažujú o zavedení trestu smrti, nesmieme sa teda unáhliť. Nie je napokon žiadny dôvod ponáhľať sa, všetko má svoj čas. Aj tak sa nechcelo hneď pristupovať k bezvízovému styku. Uvidíme, čo prinesú ďalšie týždne a mesiace. V tejto fáze určite nie je dôvod na žiadny ústretový krok, treba racionálne počkať na ďalší vývoj. Len nesmú prevládnuť emócie. Tie sú vždy zradné a vedú k rozhodnutiam, ktoré nie sú racionálne a ktoré potom človeka mrzia. To platí v živote jednotlivca aj spoločnosti.
Európska únia uzavrela s Tureckom zmluvu o vrátení migrantov. Myslíte si, že sa môžeme v súčasnej situácii spoliehať na to, že ju bude Turecko dodržiavať?
Myslím si, že stále platí to, o čom sme hovorili, že musíme posilniť hranice schengenského priestoru, Dublin II. Všetci to vedia, treba to dodržiavať, nie vymýšľať nejaké nové veci. A hlavne sa domnievam, že by sme nemali stále vstupovať do rokovaní iných krajín. Pretože Západ dnes žne dôsledky toho, že vstúpil do Líbye alebo Iraku. Treba hľadať, aké sú príčiny migračnej krízy. Tí ľudia tam žili stáročia, ani sme o nich nevedeli, a zrazu nastal taký problém. Treba premýšľať o ich hodnotách a vstupovať do arabských krajín jedine misionárskou formou. V čase, keď sme do týchto krajín vstúpili so zbraňami, nepremýšľali sme, akú reakciu to vyvolá, kam až to môže viesť.
Keď vidíte problémy, ktorým Európa čelí – migračná vlna, terorizmus –, ako vidíte jej budúcnosť?
Osobne vidím tú budúcnosť pozitívne, na rozdiel od mnohých bohatých Čechov, ktorí si už dnes kupujú nehnuteľnosti na severoamerickom alebo juhoamerickom kontinente. Istia sa, pretože si myslia, že v Európe to nebude mať dobrý priebeh. Možno patrím k tým, ktorí veria v pozitívnu budúcnosť, ako niektorí Židia pred druhou svetovou vojnou, ktorí boli potom, bohužiaľ, nakoniec radi, že deti odviezli do Anglicka posledným vlakom. Ale ja som optimista, nemohol by som žiť ako človek neustále očakávajúci katastrofu. Či k nej dôjde, neviem. Ale pokým žijem, tak pozitívne.
