Podľa Filipa Kostelku, ktorý skúma volebné a politické systémy v univerzite v Montreale, je tento stav spoločným menovateľom aj pre ostatné postkomunistické krajiny. Prieskum Európskeho centra pre boj s korupciou a budovanie štátu (ERCAS), ktorý si nechali pre potreby svojho uplynulého predsedníctva urobiť Holanďania, poukazuje na fakt, ktorý možno označiť ako „jedno z najrozšírenejších narušení vládnej integrity“.
Portál Voxeurop.eu sa odvoláva na správy slovenských médií z minulých rokov, podľa ktorých sa k lukratívnym miestam v štátnej správe často dostávajú práve ľudia blízki vládnej strane Smer. Konkrétne píše o prípade, ktorý sa stal pred tromi rokmi vo Zvolene. Podľa informácií portálu Pluska.sk sa vtedy pri menách niektorých kandidátov uchádzajúcich sa o miesto v tamojších úradoch objavili značky, ktoré mali znamenať odporúčanie od straníckej základne Smeru vo Zvolene.
Takýto prípad zo Slovenska však nie je podľa prieskumu v Európe ojedinelý. Podobné prípady sa objavujú aj v Grécku či Taliansku, ale nie až tak často ako na Slovensku. Spomínaný prípad, medializovaný v roku 2013, je podľa štúdie Európskeho centra pre boj s korupciou a budovanie štátu (ERCAS) len „jedným z mnohých príkladov toho, ako zlyhanie politickej integrity v nových členských krajinách EÚ ovplyvňuje dôveru verejnosti“.
Dôvera v politikov klesá, ale…
Zo štúdie ERCAS vyplýva, že od roku 2008 poklesla dôvera Slovákov voči vláde takmer o pätinu na súčasných 29 %. Zaujímavý je potom fakt, že napriek tomuto výraznému poklesu v dôvere vo vládnucu politickú elitu stúpla dôvera v jednotlivé strany, aj keď len o 3 body, na úroveň 19 %.
Podľa prieskumu, na ktorom je štúdia založená, až 89 % Slovákov verí, že dobré kontakty a úplatky sú najjednoduchšou cestou, ako sa dostať k lukratívnym miestam v štátnej správe. Ešte horšie je to potom s názorom na korupciu. Až 92 % opýtaných uviedlo, že korupcia je na Slovensku mimoriadne rozšírená, ale napriek tomu si len tretina ľudí myslí, že štátni úradníci sú skorumpovaní. Takmer polovica (49 %) Slovákov považuje za skorumpovaných práve politikov.
Odkaz „mečiarizmu“
Slovenský vedec z univerzity v Montreale Filip Kostelka tvrdí, že aj keď je spomínaný prípad spred troch rokov extrémnou ukážkou, tak sa podobné veci ako vo Zvolene stávajú pri výbere štátnych zamestnancov aj v iných mestách doteraz. Protekcia, rodinkárstvo a s nimi spojená korupcia sa podľa Kostelku vyvinuli v štátnej správe na Slovensku po získaní nezávislosti v 90. rokoch, keď bol pri moci Vladimír Mečiar.
„Mečiar mal tendencie k autoritárskemu vládnutiu a protekcii v zmysle udeľovania funkcií v štátnej správe a neskôr to bol nástroj, ktorým rozširoval svoj vplyv, aby zostal pri moci, a keď v roku 1998 odišiel, nasledujúce vlády nedokázali alebo často ani nechceli depolitizovať verejnú správu napriek tlakom z Európskej únie,“ tvrdí Filip Kostelka z Montrealskej univerzity.
Podľa slovenského vedca však nie je éra Vladimíra Mečiara jediný dôvod, pre ktorý Slováci neveria politikom a majú pocit, že u nás vládne korupcia. „Roky Mečiarovho vládnutia boli škodlivé a stali sa pridaným problémom popri ďalších, ktoré zdedili aj ostatné postkomunistické krajiny. V prvom rade to ale bolo dedičstvo komunistickej éry a predstava, že je potrebný správny politický profil, aby ste sa dobre zamestnali,“ uvádza Kostelka.
