Práve zostrelenie ruského lietadla sa stalo hlavným dôvodom výrazného ochladenia vzťahov medzi oboma krajinami. Vodcovia oboch štátov nešetrili silnými slovami a chvíľami to vyzeralo, že vojna slov sa zmení na skutočný vojnový konflikt. V ostatných týždňoch však diplomati oboch krajín pracujú na vzájomnom zbližovaní. Recep Tayyip Erdogan sa podľa Kremľa v liste svojmu náprotivku Vladimirovi Putinovi za celý incident ospravedlnil. Teraz v rozhovore pre arabskú spravodajskú televíziu al-Džazíra obvinil zo zostrelenia lietadla priaznivcov Gülenovho hnutia.
Turecká strana tvrdila, že ruské lietadlo zasahujúce na sýrskych bojiskách vniklo na niekoľko sekúnd do tureckého vzdušného priestoru. Rusko to vehementne popieralo. Západní politici aj NATO, ktorého je Turecko vplyvným členom, sa vtedy postavili za Ankaru. Moskva v odvete za zostrelenie lietadla vyhlásila embargo na dovoz tureckého poľnohospodárskeho tovaru a „odporučila“ turistom, aby nenavštevovali turecké letoviská. V spomenutom liste Erdogan uviedol, že piloti, ktorí lietadlo zostrelili, sú vyšetrovaní, čo zároveň zopakoval v stredajšom rozhovore.
„Piloti, ktorí zostrelili ruské lietadlo, už boli umiestnení do väzby a zisťujeme, či tam nie sú väzby na gülenistov. Je možné, že piloti svojím rozhodnutím chceli narušiť vzťahy medzi Tureckom a Ruskom,“ cituje Erdoganovo vyjadrenie turecký denník Daily Sabah. Pred pár týždňami sa pritom Erdogan vo svojom liste o napojení tureckých pilotov na Gülenovo hnutie nezmieňoval. To vzbudzuje dojem, že Erdogan v stredu spomenul väzby pilotov na toto hnutie len preto, že hodlá z opozičného subjektu urobiť po neúspešnom puči obetného baránka zodpovedného za všetko negatívne, čo sa v krajine deje.
Erdoganova zmienka o pilotoch napojených na opozičné Gülenovo hnutie tak fakticky potvrdzuje jeho ospravedlnenie Putinovi a snahu Ankary o zblíženie s Moskvou. Rusko teda zrejme nebude tou bližšie nešpecifikovanou krajinou, ktorá bola podľa stredajšieho vyjadrenia tureckého prezidenta zapojená do puču. Jej meno Erdogan zámerne nespomenul, ale ak Spojené štáty nevyhovejú požiadavke na vydanie vodcu opozičného Gülenovho hnutia Fethullaha Gülena do rúk tureckej spravodlivosti, mohol by pomstychtivý a miestami aj značne paranoidný turecký prezident ukázať prstom práve na Washington.
Ako Daily Sabah uvádza, doposiaľ bolo pre obvinenie z podielu na zorganizovaní puču zadržaných takmer 3 000 príslušníkov tureckej armády. „Figuruje medzi nimi 29 plukovníkov a viac ako 40 generálov. Najvyšší súdny orgán v krajine potom nariadil zadržanie približne rovnakého počtu sudcov a štátnych zástupcov, ktorí majú byť údajne napojení na Gülenovo hnutie. Zadržaní boli aj dvaja členovia ústavného súdu, ktorí boli priamo obvinení z účasti na pokuse o štátny prevrat, v dôsledku ktorého bolo zabitých 161 ľudí a ďalších takmer 1 500 osôb bolo zranených,“ uzatvára vplyvný turecký denník.
autor: Josef Provazník
