Karaganov tvrdí, že západná propaganda pripomína obdobie tesne pred vojnou. Naopak, ruské médiá sú podľa jeho názoru oveľa rezervovanejšie, aj keď 63-ročný expert na zahraničnú politiku pripúšťa, že aj na ruskej strane občas dochádza k preháňaniu. Ruské politické elity nechcú uskutočniť domáce reformy a preto vítajú externé hrozby. „Na druhej strane americkí politici úplne otvorene priznali, že sankcie uvalili na Rusko s cieľom prispieť k zmene režimu v krajine. To sa vám nezdá ako dosť agresívny postoj?“ čuduje sa Karaganov.
Karaganov ďalej konštatuje, že hlavným cieľom politiky Ruska, okrem iného definovaným aj jeho vplyvným think tankom Rada pre zahraničnú a obrannú politiku, je predísť destabilizácii sveta a zachovať si status svetovej veľmoci. „Po všetkých tých sklamaniach v ostatných mesiacoch Západu veľmi nedôverujeme a podľa toho sa aj správame. Riadime sa stratégiou momentu prekvapenia. Mali by ste vedieť, že sme dnes múdrejší, silnejší a odhodlanejší,“ poukazuje Karaganov a práve prekvapivé stiahnutie ruských vojsk zo Sýrie považuje za jeden z príkladov svojho tvrdenia.
Rusko by bolo efektívnejšie
Rusko by podľa Karaganova mohlo Európe pomôcť v otázke migračnej krízy, ale neurobí to. Dôvodom je vraj fakt, že európske elity sa neustále usilujú o konfrontáciu s Ruskom. „Mohli ste si všetko vyriešiť sami, keby ste sa rozhodli spoločne uzavrieť hranice. Namiesto toho ste sa pokúsili uzavrieť dohodu s Tureckom, čo je jednoducho hanba. Rusko by bolo na vašom mieste desaťkrát efektívnejšie,“ tvrdí Karaganov, ktorý nedávno uviedol, že Európa zrádza v súvislosti so svojím postojom svoje kresťanské hodnoty, a nielen preto nie je pre Rusko príkladom hodným nasledovania.
Karaganova Rada pre zahraničnú a obrannú politiku zastáva názor, že Rusko by malo použiť vojenskú silu v prípade, že sú ohrozené dôležité záujmy krajiny. Takým prípadom bola z jeho pohľadu kríza na Ukrajine. Na otázku redaktora týždenníka Spiegel, či je takým prípadom aj plánované umiestnenie jednotiek NATO na území pobaltských štátov, odpovedá Karaganov pomerne emotívne. „Prázdne reči o tom, že chceme zaútočiť na pobaltské štáty, sú skutočne hlúpe. Prečo tu vlastne NATO zvyšuje svoju prítomnosť? Ide o jasnú provokáciu, a ak NATO podniká podobné kroky proti jadrovej veľmoci, akou je Rusko, stihne ho za to trest,“ hrozí Karaganov.
Toto spraviť v Rusku? Zabili by sme ich
Karaganov potom komentuje sexuálne útoky zo silvestrovských osláv v Kolíne nad Rýnom a tvrdí, že keby sa ich migranti dopustili v Rusku, okamžite by ich zabili. „Dôstojnosť, odvaha a česť sú esenciou ruských hodnôt. Je nepredstaviteľné, aby ruské ženy obťažovali a znásilňovali na verejnosti. Myslím si, že je všeobecne chyba, že Nemci a Rusi v uplynulom štvrťstoročí nehovoria o svojich vlastných hodnotách. V časoch Sovietskeho zväzu sme tiež hovorili len o univerzálnych hodnotách, čo práve teraz robí Západ. Desí ma, ako Európania požadujú stále viac a viac demokracie. Pripomína mi to časy pred rokom 1989, keď ľudia požadovali viac a viac socializmu.“
Na záver rozhovoru Karaganov kriticky hodnotí ruskú zahraničnú politiku, ktorej podľa jeho názoru v ostatných rokoch chýbala základná stratégia v rokovaniach s bývalými sovietskymi republikami. „Nechápali sme presne, čo sa tam deje. Tieto krajiny sme len dotovali a kupovali sa ich vládnuce elity. Za peniaze, ktoré boli ukradnuté a často spoločne. Vo výsledku sme tak neboli schopní zabrániť konfliktu na Ukrajine. Za druhú zásadnú chybu považujem, že sme sa až príliš sústredili na naprávanie svojich omylov, ktorých sme sa dopúšťali v priebehu deväťdesiatych rokov,“ hovorí Karaganov a zároveň vyvracia zvesti, že Rusko chce vyslať signál o potrebe zblíženia sa so Západom. „My sme z morálneho hľadiska v práve. Z našej strany preto žiadne zásadné ústupky určite neprídu.“
Celý rozhovor si môžete v angličtine prečítať TU.
