„Keď si spomeniem na uplynulé tri summity, tak všetky boli označované ako ten dnešný, ako prelomové. Hovoriť dopredu, že nejaký summit bude prelomový, je odvážne. Nič tak závažne prelomové tam nebude, možno okrem jednej veci, a to v oblasti kybernetického priestoru,“ povedal Mičánek.
„Už dlhšie sa hovorí o tom, že v kybernetickom priestore sa podnikajú legitímne útoky smerujúce proti jednotlivým štátom,“ podotkol Mičánek. Kybernetický priestor je podľa neho špecifický tým, že je veľmi zložité určiť útočníka. „Nájsť útočníka je najdôležitejšie. Všetko ostatné už nastupuje až potom,“ dodal.
„Obsadenie Krymu Ruskom, prípadne ruský zásah v Sýrii, jednoznačne prinútili väčšinu aliančných štátov navýšiť finančné prostriedky určené na obranu,“ povedal Mičánek. Pocit ohrozenia bol podľa neho dostatočným impulzom na to, aby štáty začali fungovať samostatne.
„Európa, či už z hľadiska ľudského, politického, nie je žiadny trpaslík. Začíname zaostávať z hľadiska techniky,“ podotkol Mičánek. Vzťah medzi európskymi štátmi a Ruskom prešiel podľa jeho názoru obdobím vzájomnej spolupráce a upokojenia. „Zaspali sme, a než sa rozbehnú investície, bude to určitý čas trvať,“ doplnil.
Konflikt, ktorý podľa neho môže vzniknúť medzi NATO a Ruskom, bude prípadne smerovať do sivej zóny, ktorá de facto nikomu nepatrí. „Rozhodnutie ohľadom riešenia je na jednotlivých krajinách. Tí občania si sami zvolia vládu, ktorá ich povedie buď do demokratickej Európy, alebo sa prikloní k autoritárskemu režimu Vladimira Putina v Rusku,“ povedal Mičánek.
Rusko podľa neho patrí medzi najväčšie vojenské výzvy. „Stále je schopné investovať a chce investovať do svojich ozbrojených síl. Podceňovať ho rozhodne nemôžeme. Západ sa v minulosti nechal uspať a podcenil Rusko. Teraz je pre nás oriešok, ako sa dostať do pozície nielen partnera, ale aj protihráča,“ uzavrel.
