O zmene názvu Moskovskej ulice rozhodli poslanci kyjevskej radnice siedmeho júla podstatnou väčšinou. Za návrh na pomenovanie ulice po nacionalistovi a revolucionárovi Stepanovi Banderovi hlasovalo podľa portálu UA Today 87 z 97 zástupcov mestského zastupiteľstva.
Tento krok prichádza v čase vyhrotených vzťahov s Ruskom pre neutíchajúci konflikt na východe Ukrajiny, v ktorom má podľa Kyjeva prsty Moskva. Ukrajinská vláda navyše nevie Rusku zabudnúť anexiu Krymu.
Premenovanie ulice v Kyjeve po postave z dejín by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o Stepana Banderu, ktorý rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť aj viac ako 50 rokov po smrti.
Dve strany jednej mince
Stepan Bandera bol nacionalista a vodca hnutia bojujúceho v prvej polovici dvadsiateho storočia za nezávislosť Ukrajiny. Mnohí ukrajinskí nacionalisti Banderu dodnes uctievajú ako hrdinu boja proti sovietskej totalite a osloboditeľa Ukrajiny, ktorý sa stal údajne obeťou politickej vraždy. Smrť Banderu si každoročne pripomínajú ultranacionalisti po celej Ukrajine. Po revolúcii s vládou spolupracujúci Pravý sektor, ktorý plánuje kandidovať v regionálnych aj parlamentných voľbách, nie je pritom výnimkou.
Ako to už býva, ten, kto je pre niektorých hrdina, môže byť v očiach iných vrah a zradca národa. Presne takýto kontroverzný pohľad má verejnosť nielen na Ukrajine na Stepana Banderu.
Nacionalisti ospevujú jeho činy z čias druhej svetovej vojny ako akcie proti Moskve. V Rusku, na východe Ukrajiny v Poľsku, ale aj Česku a na Slovensku je však Bandera mnohými odsudzovaný ako extrémistický nacionalista, terorista a kolaborant, ktorý spočiatku druhej svetovej vojny spolupracoval s treťou ríšou.
Mnohí historici vinia Stepana Banderu aj z vojnových zločinov. Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na vyvražďovaní Poliakov a Židov žijúcich na ukrajinskom území. Po skončení konfliktu sa mu podarilo utiecť pred Sovietskym zväzom do Nemecka, ale v Mníchove ho 15. októbra 1959 zavraždili kyanidom. Podľa nemeckých vyšetrovateľov stála za vraždou sovietska tajná služba.
- Reklama -