Ako pokračuje vaša poslanecká kariéra potom, ako ste boli vylúčení zo Sme rodina Borisa Kollára?
Zmenilo sa len to, že už nie sme jej členmi, ale v podstate ten program, čo tam bol, mi bol blízky. No a teraz mám plnú legitimitu na to, aby som hlasoval podľa svojho svedomia.
Predtým ste túto legitimitu nemali?
Na klube bolo jednoznačne povedané, takto budeme hlasovať. No a najhoršie bolo, že sa to tam často aj menilo. Dva dni predtým sa napríklad povedalo, že sa zdržíme hlasovania pri programovom vyhlásení vlády, a päť minút predtým prišiel pán Kollár a povedal, že hlasujeme proti. To sú také veci, ktoré keď sa dohodnú, tak by sa meniť nemali.
Udržujete s pánom Kollárom nejaký kontakt, teda možno okrem toho politického? Naštrbila táto situácia nejako vaše vzťahy?
Poznáme sa dlhé roky a ja ho beriem stále ako priateľa. Druhá vec je zase, ako to berie on, to sa musíte opýtať jeho. A po tretie: nemyslím si, že robí všetko tak, ako by chcel, a je podľa mňa ovplyvňovaný určitými ľuďmi, ale k tomu sa nechcem vyjadrovať.
Zamýšľate sa nad svojou politickou, možno aj straníckou budúcnosťou?
Viete, ja som sa nikdy nevzdával. Do politiky som vstúpil neskoro, pretože som sa bál práve toho, čo nastalo, keď som do nej už vošiel a stal som sa poslancom národnej rady. Ja som spoluzakladal s pánom Gašparovičom Hnutie za demokraciu (HZD), bol som tam vo dvoch volebných obdobiach a bol som tiež vo volebnom tíme na prezidenta republiky, keď kandidoval pán Gašparovič a aj sa ním stal.
A keď HZD povedalo, že už nepôjde do parlamentných volieb, tak som si urobil, založil vlastnú stranu, ktorá sa vtedy volala Strana občanov Slovenska. Keď sme kandidovali v prvých voľbách v roku 2012, tak sme sa tam nedostali. No a teraz, presne pred voľbami, som sa s Borisom dohodol, že to skúsime spolu a dáme strane nový názov, a do parlamentu sme sa dostali. Takže ma nepoloží ani toto.
Máte blízko aj k športu…
Áno, som prezident Slovenského zápasníckeho zväzu.
Dá sa táto športová disciplína prirovnať k politickému alebo konkrétne k poslaneckému remeslu?
Určite nie. V športe sa koná vyslovene férovo a tu žiadnu férovosť absolútne nevidím.
V prenesenom zmysle tu ale tiež prebieha určitý zápas…
Áno, je to zápas, ale zápas na úrovni štvrtej cenovej skupiny. Vnímam tieto vystúpenia veľmi negatívne, nechcem nikoho menovať. Tí dotyční sú v parlamente, sedia tam a, bohužiaľ, tí neslušnejší sú práve z opozície, v ktorej sa teraz nachádzam aj ja. Mne to skrátka nesedí a ja sa tak nikdy správať nebudem.
Čo sa týka slušnosti vyjadrovania… ťahá vás to skôr ku koalícii?
Takto, slušní poslanci sú aj v opozícii a aj v koalícii. To je jasné. Keď ale sledujete vystupovanie poslancov, tak tí oveľa nepríjemnejší, agresívnejší a vulgárnejší sú práve opoziční poslanci. Je to možno tak desať ľudí.
Niektorí opoziční poslanci chcú možno práve takýmto „teatrálnejším“ spôsobom poukázať na potenciálne chyby vládnej koalície…
Takto sa to ale nerobí, musí to mať nejakú úroveň.
Akú cestu by ste si pri upozorňovaní na chyby koalície zvolili vy?
Jednoznačne argumentáciou, nie zvyšovaním hlasu a neúctou k ženám. Vystúpenie pána Matoviča voči pani Vaľovej… tak to by si zaslúžilo aj jednu otcovskú. Žena sa nemôže brániť a povedať niekomu, že je taká škaredá, že je vzor a prototyp antiženy, tak to je drzosť.
Zaslúžilo by si podľa vás viacero poslancov také otcovské prefackanie?
Určite. Ak by bola možná žinenka a súboj, tak áno. A vyzvem ich.
Poslancov?
Určite. Minimálne troch.
Koho?
Nebudem menovať. Oni vedia.
