Na začatie vyšetrovania dal pokyn niekdajší labouristický premiér Gordon Brown 15. júna 2009 a na čelo vyšetrovacej komisie dosadil práve Chilcota. Pôvodne malo byť vyšetrovanie ukončené do roka, ale pretiahlo sa nakoniec až na dlhých sedem rokov. Rozsiahla správa má 2,6 milióna slov a odkrýva pochybenia britských spravodajských služieb aj Tonyho Blaira, ktorý podľa Chilcota zďaleka nevyčerpal všetky mierové riešenia konfliktu a uviedol britskú verejnosť do omylu, keď tvrdil, že Irak a jeho vodca Saddám Husajn predstavujú pre krajinu ohrozenie.
Na správu netrpezlivo čakali predovšetkým rodiny 179 britských vojakov, ktorí vo vojne vedenej Spojenými štátmi pri „dobývaní“ Iraku a zosadení vodcu Saddáma Husajna zomreli. Vojna v Iraku budila kontroverzie už od samého začiatku, pretože Spojené štáty spoločne s ďalšími krajinami vstúpili na irackú pôdu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, čím podľa mnohých porušili princípy medzinárodného práva. Ako hlavný dôvod na vstup do vojny uvádzal americký prezident George W. Bush, že Saddám Husajn disponuje s jadrovými zbraňami, ktoré sa však nikdy nenašli.
Tučný úlovok
Vojna prebiehala od marca do mája 2003 a v decembri toho istého roku sa podarilo americkým silám zaistiť Husajna, ktorý bol neskôr odsúdený na smrť a v decembri 2006 popravený. Do roku 2011 v Iraku pôsobili americkí vojaci, než ich prezident Barack Obama povolal späť do Spojených štátov. Tony Blair v ďalších rokoch pripustil, že sa rozhodoval na základe informácií britských spravodajských služieb, ktoré však neboli založené na faktoch. Minulý rok potom priznal, že vojna v Iraku do značnej miery stojí za existenciou Islamského štátu.
Chilcotova správa však naznačuje, že Blair sa bude musieť kajať ešte oveľa viac a je otázkou, či mu to v očiach verejnosti a najmä pozostalých po zosnulých britských vojakoch vôbec nejako pomôže. Zverejnenie Chilcotovej správy je pre britské médiá skutočne „tučným úlovkom“ a vítanou príležitosťou, ako to neobľúbenému Blairovi poriadne osoliť. Napríklad denník Daily Mail považuje výsledky vyšetrovania z pohľadu establishmentu za „absolútne zničujúce“. „Nielenže ukazujú nečestné a nekompetentné počínanie Blaira, ale zároveň naznačujú závažné nedostatky v celom našom systéme.“
Priama zodpovednosť
Za mimoriadne závažnú považuje Daily Mail skutočnosť, že Blair síce predstieral, že sa usiluje o nájdenie mierového riešenia konfliktu, ale už niekoľko mesiacov pred začiatkom vojny vyjadril americkému prezidentovi plnú podporu v akejkoľvek akcii. „Blair sa rozhodoval na základe mylných informácií, ktoré sa ani nesnažil overovať, čo mal urobiť. Svojím rozhodnutím podkopal vážnosť OSN a zároveň ignoroval všetky riziká spojené so zásahom v Iraku. Tony Blair tak nesie priamu zodpovednosť za smrť 179 britských vojakov a najmenej 150 000 irackých civilistov.“
Daily Mail ďalej Blaira priamo obviňuje zo spoluzodpovednosti za vznik Islamského štátu s konštatovaním, že je na posúdení iných, či by sa mal niekdajší britský premiér zo svojho rozhodnutia zodpovedať pred súdom. Britský denník si však zúfa nad tým, že nezafungovali žiadne mechanizmy, ktoré mohli vstupu krajiny do vojny s Irakom zabrániť. „Ako je možné, že nás pred tým egoistickým maniakom z čísla 10 nedokázala uchrániť naša ústava? Kde boli verejnoprávne médiá, vláda, parlament a bezpečnostné služby? Prečo proti nedostatočnej príprave na vojnu neprotestovali generáli? Namiesto toho sa nehanebne a bezvýhradne podriaďovali Tonymu Blairovi!“ kritizuje Daily Mail.
autor: Josef Provazník
