Briti nie sú podľa Schulta v súvislosti s brexitom jediní, u koho prevážili emócie nad rozumom. „Aj Nemci sa nechávali pred referendom vo Veľkej Británii unášať svojimi citmi. Naša redakcia vydala text s titulkom ,Prosím, neodchádzajte‘. Denník Bild zase sľúbil, že keď Briti zostanú v Európskej únii, tak im konečne uznáme ten záhadný gól vo finále majstrovstiev sveta vo futbale, keď nás nakoniec porazili 4 : 2,“ píše Schult a odkazuje na svoj úvodník uverejnený pred dvoma týždňami.
„Napísal som vtedy, že nech si teda idú. Všetci sa ma pýtali, či to myslím vážne. Áno, myslel som to vážne. Ale nie je to tak, že by som azda teraz po brexite otváral fľašu šampanského. O emócie tu totiž nejde. Po uvážlivom posúdení všetkých dôsledkov brexitu som však presvedčený, že Briti to budú mať ťažké, ale pre 27 členských štátov EÚ bude mať brexit viac výhod ako nevýhod,“ konštatuje nemecký novinár, ktorý sa neobáva ani dominového efektu v podobe konania ďalších referend v ostatných krajinách EÚ.
Ďalší na odpis?
„Le Penová a Wilders už vyhlásili, že by mali dostať šancu vyjadriť sa o EÚ aj občania Francúzska a Holandska. Je však nepravdepodobné, že by voliči v týchto dvoch krajinách hlasovali v prípadnom referende za odchod z EÚ, keď budú z Veľkej Británie v najbližších mesiacoch prichádzať nepriaznivé správy,“ škodoradostne poukazuje Schult a za prvý varovný signál nadchádzajúcich zlých správ považuje oslabenie libry. „Čoskoro budeme počuť o sťahovaní veľkých korporácií z Londýna do Frankfurtu a ďalších európskych metropol.“
Schult ďalej upozorňuje, že keby chceli Briti udržiavať vzťahy s EÚ ako Nóri, platili by do Bruselu miliardy eur a navyše by nemali žiadne slovo pri vytváraní pravidiel jednotného trhu. „Len ťažko by niečo také mohlo lákať ďalších ašpirantov na odchod z EÚ. Samozrejme, za predpokladu, že vyjednávači EÚ zaujmú voči Londýnu tvrdý postoj, ako sľubovali. Briti už navyše nemôžu blokovať legislatívne návrhy, keď sa Európania rozhodnú spojiť svoje sily. Eurozóna potrebuje jednotné ekonomické vedenie a európskeho ministra financií, ktorý spracuje nezávislý rozpočet.“
A imigranti…
Schult potom tvrdí, že by odteraz nemala mať žiadna krajina – minimálne v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky – možnosť blokovať rozhodnutie väčšiny. „Migračná kríza ukázala, že treba zriadiť spoločnú európsku kontrolu hraníc rovnako ako spoločný azylový systém a systém na spravodlivé prerozdeľovanie utečencov,“ píše Schult, ale zároveň pripúšťa, že volanie „viac Európy“ nemusí byť vždy ideálnym riešením. „Určite dáva zmysel vrátiť niektoré právomoci z Bruselu späť do rúk národných štátov. Napríklad spoločná poľnohospodárska politika sa veľmi neosvedčila.“
„Je iróniou dejín, že nesúhlas Britov s dohodou dosiahnutou premiérom Davidom Cameronom s EÚ pomôže zostávajúcim 27 členským štátom zrealizovať niektoré dôležité kroky. Napríklad Rumun pracujúci v Nemecku, ktorého deti žijú stále v Rumunsku, nebude mať pravdepodobne nárok na štedré nemecké sociálne prídavky na deti. Tieto a podobné opatrenia môžu z Európy urobiť pre jej obyvateľov oveľa atraktívnejšie miesto. A ktovie, možno budú niektorí Briti hlasujúci 23. júna 2016 svoje rozhodnutie čoskoro ľutovať,“ utešuje sa typický proúnijný mainstreamový novinár Christoph Schult.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
